úvod
Fľaška liehu v lekárničke, ocot v kuchyni, acetón v odlakovači na nechty, chloroform, ktorým lekári v 19. storočí uspávali pacientov pred operáciou, aj tabletka aspirínu proti bolesti hlavy. Všetky tieto látky sú deriváty uhľovodíkov. Ich molekuly sa podobajú uhľovodíkom z predošlej kapitoly, majú však navyše malú skupinu atómov, najčastejšie s kyslíkom, dusíkom alebo halogénom. Táto skupina úplne zmení vlastnosti látky. Etán je plyn, ktorý sa vo vode takmer nerozpúšťa. Keď v jeho molekule nahradíš jediný atóm vodíka skupinou −OH, dostaneš etanol, kvapalinu, ktorá sa s vodou mieša v akomkoľvek pomere. Keď na jednom z jeho uhlíkov vymeníš tri atómy vodíka za atóm kyslíka a skupinu −OH, vznikne kyselina octová, vďaka ktorej je ocot kyslý. Ako môže jedna malá skupina atómov tak zmeniť látku? Na túto otázku hľadá odpoveď celá kapitola. V tejto lekcii zistíš, čo je derivát uhľovodíka a funkčná skupina, spoznáš najdôležitejšie funkčné skupiny a naučíš sa ich nájsť vo vzorci.
teória
Čo je derivát uhľovodíka
Z lekcie Organické zlúčeniny vieš, že uhľovodíky sú zlúčeniny len uhlíka a vodíka. Keď v molekule uhľovodíka nahradíš jeden alebo viac atómov vodíka iným atómom alebo skupinou atómov, vznikne derivát uhľovodíka. Slovo derivát znamená odvodená látka. Najjednoduchší uhľovodík je metán:
Keď v metáne nahradíš jeden atóm vodíka atómom chlóru, vznikne chlórmetán CH₃Cl. Keď ho nahradíš skupinou −OH, vznikne metanol CH₃OH, jedovatý alkohol, ktorý sa nesmie zameniť s liehom.
Rovnako sa od etánu CH₃−CH₃, ktorý poznáš z lekcie Alkány, odvodí etanol CH₃−CH₂−OH, teda lieh. Nahradiť sa môže aj viac atómov vodíka naraz: v chloroforme CHCl₃ sú to tri, v tetrachlórmetáne CCl₄ všetky štyri. Uhlíková kostra molekuly pritom zostane taká, aká bola.
Časť molekuly, ktorá zostala z uhľovodíka, sa volá uhľovodíkový zvyšok a vo všeobecných vzorcoch sa označuje písmenom R. Z metánu zostane zvyšok −CH₃, metyl, z etánu zvyšok −CH₂−CH₃, etyl. Tieto názvy poznáš z lekcie Názvoslovie uhľovodíkov, kde sa tak volali bočné skupiny. Zvyšky odvodené od alkánov sa spoločne volajú alkyly. Zápis R−OH potom znamená ľubovoľný uhľovodíkový zvyšok so skupinou −OH a opisuje naraz metanol, etanol aj alkoholy s dlhším reťazcom. Podobne R−X je všeobecný vzorec halogénderivátov, kde X je atóm fluóru, chlóru, brómu alebo jódu.
Predstav si uhľovodík ako stavbu zo stavebnice, v ktorej sú uhlíky veľké kocky a vodíky malé čiapočky na ich úchytkách. Derivát vznikne, keď jednu čiapočku vymeníš za iný dielik, napríklad za atóm chlóru alebo za skupinu −OH. Stavba zostane skoro rovnaká, ale látka sa začne správať úplne inak. Derivát uhľovodíka preto spoznáš podľa toho, že jeho molekula obsahuje okrem uhlíka a vodíka aj atóm iného prvku, najčastejšie kyslíka, dusíka alebo halogénu.
Atómy iných prvkov ako uhlík a vodík sa v organických molekulách volajú heteroatómy. Najčastejšie sú to kyslík, dusík, síra a halogény. Každý z nich si v molekule zachováva svoju obvyklú väzbovosť: halogén tvorí jednu väzbu, kyslík a síra dve, dusík tri. Kyslík preto môže byť naviazaný na uhlík jednou väzbou a na druhej strane mať vodík ako v skupine −OH alebo ďalší uhlík ako v éteroch, prípadne môže s uhlíkom tvoriť dvojitú väzbu C=O. Prvky samotné opisujú lekcie Kyslík, Dusík a Halogény.
Pri niektorých derivátoch sa nahrádza viac atómov vodíka na tom istom uhlíku naraz. V aldehydoch a ketónoch nahradí dva atómy vodíka jeden atóm kyslíka s dvojitou väzbou. V karboxylových kyselinách nahradia tri atómy vodíka na koncovom uhlíku atóm kyslíka =O a skupina −OH. Tak sa od etánu formálne odvodí kyselina octová CH₃−COOH.
Slovo formálne je dôležité. Odvodenie od uhľovodíka je spôsob, ako látky triediť a pomenúvať, nie návod na ich prípravu. Etanol je derivát etánu, ale z etánu sa nevyrába: vzniká kvasením cukrov alebo v priemysle adíciou vody na etén. Chlórmetán síce vzniká z metánu radikálovou substitúciou, ako ukazuje lekcia Typy organických reakcií, produktom je však zmes viacerých chlórderivátov. V priemysle sa preto vyrába hlavne z metanolu a chlorovodíka. Kyselina octová v octe vzniká kvasením z vína alebo z liehu.
teória
Funkčná skupina
Atóm alebo skupina atómov, ktorá v derivátoch nahradila vodík, sa volá funkčná skupina, v systematickom názvosloví aj charakteristická skupina. Funkčná skupina určuje, aké typické vlastnosti látka má a ako reaguje. Látky s rovnakou funkčnou skupinou sa preto správajú podobne, aj keď majú rôzne dlhý uhľovodíkový zvyšok. Metanol, etanol aj propanol majú skupinu −OH, všetky horia, miešajú sa s vodou a patria do jednej triedy derivátov, k alkoholom.
| skupina | názov skupiny | trieda derivátov | príklad | kde ho stretneš |
|---|---|---|---|---|
| −X (F, Cl, Br, I) | halogén | halogénderiváty | chloroform CHCl₃ | kedysi uspávanie pri operáciách |
| −OH | hydroxylová skupina | alkoholy | etanol CH₃−CH₂−OH | lieh, dezinfekcia |
| −CHO | aldehydová skupina | aldehydy | formaldehyd (metanál) HCHO | formalín na uchovávanie preparátov |
| >C=O | karbonylová (ketónová) skupina | ketóny | acetón (propanón) CH₃−CO−CH₃ | odlakovač na nechty |
| −COOH | karboxylová skupina | karboxylové kyseliny | kyselina octová CH₃−COOH | ocot |
| −COO− | esterová skupina | estery | etyl-acetát CH₃−COO−CH₂−CH₃ | lepidlá a odlakovače, vonia ovocne |
Ďalšie dôležité skupiny patria hlavne do učiva strednej školy:
| skupina | názov skupiny | trieda derivátov | príklad | kde ho stretneš |
|---|---|---|---|---|
| −OH na benzénovom jadre | hydroxylová skupina | fenoly | fenol C₆H₅OH | kedysi dezinfekcia rán a nástrojov |
| −O− | éterová väzba | étery | dietyléter CH₃−CH₂−O−CH₂−CH₃ | kedysi narkóza, rozpúšťadlo |
| −NH₂ | aminoskupina | amíny | metylamín CH₃−NH₂ | amíny spôsobujú zápach rýb |
| −NO₂ | nitroskupina | nitrozlúčeniny | nitrometán CH₃−NO₂ | palivo pretekárskych a modelárskych motorov |
| −CONH₂ | amidová skupina | amidy | acetamid CH₃−CONH₂ | amidovú väzbu majú bielkoviny, nylon aj paracetamol |
Pozor na skupiny s dvojitou väzbou C=O. Rozhoduje, čo je ešte naviazané na ten istý atóm uhlíka:
- aldehyd: C=O na konci reťazca a na tom istom uhlíku atóm vodíka, skupina −CHO,
- ketón: C=O uprostred reťazca, z oboch strán atóm uhlíka, skupina >C=O,
- karboxylová kyselina: C=O a na tom istom uhlíku skupina −OH, spolu skupina −COOH,
- ester: C=O a na tom istom uhlíku atóm kyslíka, ktorý pokračuje ďalším uhľovodíkovým zvyškom, skupina −COO−.
Aldehydová skupina sa píše −CHO, nie −COH, aby sa nezamenila so skupinou −OH alkoholov. Atóm vodíka je v nej naviazaný na uhlík, nie na kyslík.
Na ZŠ sa naučíš šesť tried z prvej tabuľky: halogénderiváty, alkoholy, aldehydy, ketóny, karboxylové kyseliny a estery. Ich funkčné skupiny si zapamätaj aj so vzorcami, budeš ich potrebovať v celej kapitole. Pomôže ti otázka: ktoré atómy v molekule nie sú uhlík ani vodík a na čo sú naviazané?
Triedy derivátov sa zapisujú všeobecnými vzorcami: R−X, R−OH, Ar−OH, R−O−R′, R−CHO, R−CO−R′, R−COOH, R−COO−R′, R−NH₂, R−NO₂ a R−CONH₂. Ar je arylový zvyšok odvodený od arénu, napríklad fenyl C₆H₅−, ktorý poznáš z lekcie Cykloalkány a arény. R a R′ označujú dva uhľovodíkové zvyšky, ktoré môžu byť rovnaké aj rôzne. V éteroch a ketónoch sú na kyslíku alebo karbonylovom uhlíku dva zvyšky, v aldehydoch jeden zvyšok a atóm vodíka. Pri amidoch, ktoré majú na dusíku ďalší zvyšok, nájdeš vo vzorci skupinu −CO−NH−. Tak vyzerá aj väzba medzi aminokyselinami v bielkovinách.
V širšom zmysle sa za funkčné skupiny považujú aj násobné väzby C=C a C≡C, lebo určujú typické reakcie alkénov a alkínov, napríklad adíciu, ako vieš z lekcie Alkény a alkíny. Alkény a alkíny však zostávajú uhľovodíkmi, lebo neobsahujú heteroatóm.
teória
Rozdelenie derivátov
Deriváty uhľovodíkov sa triedia podľa toho, ktorý heteroatóm je vo funkčnej skupine:
- halogénderiváty s atómom halogénu, napríklad chlórmetán CH₃Cl, chloroform CHCl₃ alebo freóny,
- dusíkaté deriváty s atómom dusíka: amíny so skupinou −NH₂ a nitrozlúčeniny so skupinou −NO₂,
- kyslíkaté deriváty s atómom kyslíka:
- hydroxyderiváty so skupinou −OH, teda alkoholy a fenoly,
- étery s kyslíkom medzi dvoma uhľovodíkovými zvyškami,
- karbonylové zlúčeniny so skupinou C=O, teda aldehydy a ketóny,
- karboxylové kyseliny so skupinou −COOH,
- deriváty karboxylových kyselín, v ktorých je skupina −COOH zmenená: estery so skupinou −COO− a amidy so skupinou −CONH₂.
Amíny sú príbuzné amoniaku NH₃ z lekcie Dusík: v molekule amínu je jeden alebo viac atómov vodíka amoniaku nahradených uhľovodíkovým zvyškom. Do ktorej triedy látka patrí, často prezradí aj jej názov:
| čo je v názve | trieda | príklad |
|---|---|---|
| predpona fluór-, chlór-, bróm-, jód- | halogénderivát | chlórmetán, trichlórmetán |
| koncovka -ol | alkohol | metanol, etanol |
| koncovka -ál | aldehyd | metanál, etanál |
| koncovka -ón | ketón | propanón |
| slovo kyselina a koncovka -ová | karboxylová kyselina | kyselina metánová (mravčia), kyselina etánová (octová) |
| názov zvyšku a názov aniónu kyseliny s koncovkou -át | ester | etyl-acetát |
Na ZŠ sa budeš venovať halogénderivátom a kyslíkatým derivátom: alkoholom, aldehydom, ketónom, karboxylovým kyselinám a esterom. O dusíkatých derivátoch stačí vedieť, že existujú a že obsahujú dusík.
Deriváty karboxylových kyselín sa delia na dve skupiny:
- funkčné deriváty vznikajú zmenou samotnej skupiny −COOH, keď sa jej skupina −OH nahradí iným atómom alebo skupinou: estery R−COO−R′, amidy R−CO−NH₂, anhydridy R−CO−O−CO−R a acylhalogenidy R−CO−X, napríklad acetylchlorid CH₃−COCl,
- substitučné deriváty majú skupinu −COOH celú a atóm vodíka je nahradený v uhľovodíkovom zvyšku: hydroxykyseliny ako kyselina mliečna CH₃−CH(OH)−COOH, aminokyseliny ako glycín H₂N−CH₂−COOH a halogénkyseliny ako kyselina chlóroctová CH₂Cl−COOH.
Skupina R−CO−, ktorá zostane z kyseliny po odobratí skupiny −OH, sa volá acyl, z kyseliny octovej acetyl CH₃−CO−. Substitučné deriváty majú v molekule dve rôzne funkčné skupiny a spájajú vlastnosti oboch tried. Okrem halogénových, dusíkatých a kyslíkatých derivátov existujú aj sírne deriváty, napríklad tioly so skupinou −SH, sírne obdoby alkoholov, ktoré často silno páchnu.
teória
Ako funkčná skupina mení vlastnosti
Porovnaj štyri látky, ktorých molekuly majú dva atómy uhlíka. Líšia sa len funkčnou skupinou:
| látka | vzorec | skupenstvo pri 20 °C | teplota varu | rozpustnosť vo vode |
|---|---|---|---|---|
| etán | CH₃−CH₃ | plyn | −89 °C | takmer nerozpustný |
| chlóretán | CH₃−CH₂−Cl | plyn | 12 °C | málo rozpustný |
| etanol | CH₃−CH₂−OH | kvapalina | 78 °C | mieša sa v akomkoľvek pomere |
| kyselina octová | CH₃−COOH | kvapalina | 118 °C | mieša sa v akomkoľvek pomere, roztok je kyslý |
Etán je jednou zo zložiek zemného plynu. Chlóretán je pri izbovej teplote tiež plyn, skvapalní sa však už v chladničke. V tlakovej nádobke sa používa v chladivých sprejoch: na koži sa okamžite vyparí, odoberie jej teplo a bolestivé miesto na chvíľu znecitliví. Etanol je kvapalina, ktorá sa s vodou mieša, preto ho nájdeš vo vodných roztokoch od dezinfekcie po nápoje. Jeho pary so vzduchom horia tak prudko, že dokážu poháňať fľašu ako raketu, pozri si pokus Liehová raketa. Kyselina octová vrie ešte vyššie a jej zriedený vodný roztok je ocot. Čistá kyselina octová pri teplote pod 17 °C stuhne na kryštáliky podobné ľadu, preto sa volá aj ľadová kyselina octová.
Prečo sa tieto látky tak líšia? Molekuly látky sa navzájom priťahujú. Čím silnejšie sa priťahujú, tým viac tepla treba na to, aby sa od seba odtrhli a látka sa vyparila, a tým vyššia je teplota varu. Molekuly etánu sa priťahujú len veľmi slabo, preto je etán plyn aj v treskúcom mraze. Skupina −OH v etanole funguje ako háčik: molekuly etanolu sa ním zachytávajú navzájom aj o molekuly vody. Preto je etanol kvapalina a s vodou sa mieša. Molekuly kyseliny octovej sa držia pri sebe ešte pevnejšie a kyselina vo vode navyše odovzdáva vodíkové katióny H⁺, preto je kyslá. Viac o tom v lekcii Kyseliny.
Za rozdielmi stojí polarita väzieb. Väzba C−H je takmer nepolárna, lebo uhlík a vodík majú podobnú elektronegativitu (2,55 a 2,20). Heteroatómy sú elektronegatívnejšie ako uhlík: dusík 3,04, chlór 3,16, kyslík 3,44. Väzby C−N, C−Cl a C−O sú preto polárne. Elektróny väzby sú posunuté k heteroatómu, ktorý získa čiastočný záporný náboj δ−, a uhlík čiastočný kladný náboj δ+. Polárne molekuly sa navzájom priťahujú opačne nabitými koncami, preto chlóretán vrie o vyše 100 °C vyššie ako etán. Prispieva k tomu aj jeho väčšia a ťažšia molekula.
Ešte silnejšie sa priťahujú molekuly, v ktorých je vodík naviazaný na kyslík. Väzba O−H je silno polárna a atóm vodíka s čiastočným kladným nábojom sa priťahuje k voľnému elektrónovému páru kyslíka susednej molekuly. Vzniká vodíková väzba. Etanol s molárnou hmotnosťou 46 g/mol preto vrie pri 78 °C, kým ťažší chlóretán s 64,5 g/mol už pri 12 °C. Molekuly karboxylových kyselín sa spájajú do dvojíc dvoma vodíkovými väzbami naraz, a tak kyselina octová vrie až pri 118 °C. Vodíkové väzby s molekulami vody vysvetľujú aj to, prečo sa alkoholy a kyseliny s krátkym reťazcom s vodou miešajú. Ako veľmi rozhoduje funkčná skupina, ukazuje dvojica izomérov so súhrnným vzorcom C₂H₆O: etanol CH₃−CH₂−OH je kvapalina, dimetyléter CH₃−O−CH₃ bez väzby O−H je pri izbovej teplote plyn. Izoméry opisuje lekcia Izoméria.
Elektronegatívny atóm posúva k sebe nielen elektróny svojej väzby s uhlíkom, ale slabšie aj elektróny ďalších väzieb σ v reťazci. Tento posun elektrónov cez väzby σ sa volá indukčný efekt. Halogény, kyslík aj dusík elektróny priťahujú, majú záporný indukčný efekt −I. Alkylové skupiny elektróny mierne odtláčajú, majú kladný efekt +I. Induktívny efekt s každou ďalšou väzbou rýchlo slabne a po dvoch až troch väzbách je takmer nepostrehnuteľný. Dobre ho ukazuje kyselina chlóroctová CH₂Cl−COOH: chlór odťahuje elektróny aj od skupiny −COOH, väzba O−H sa ľahšie štiepi a kyselina je výrazne silnejšia ako kyselina octová. Ak je funkčná skupina naviazaná na dvojitú väzbu alebo na benzénové jadro, posúvajú sa elektróny aj cez väzby π a voľné elektrónové páry, čo sa volá mezomérny efekt a spoznáš ho pri fenoloch.
Polárna väzba je miesto, kde molekula najľahšie reaguje. Časť molekuly, na ktorej prebieha reakcia, sa volá reakčné centrum. Pri derivátoch je to funkčná skupina a atóm uhlíka, ktorý ju nesie. Uhlík s čiastočným kladným nábojom v brómetáne priťahuje nukleofily, napríklad anión OH⁻, ktorý bróm nahradí nukleofilnou substitúciou: CH₃−CH₂−Br + OH⁻ → CH₃−CH₂−OH + Br⁻. Tento typ reakcie poznáš z lekcie Typy organických reakcií. V alkoholoch je reakčným centrom aj väzba O−H: sodík v nej nahradí vodík a vznikne etanolát sodný, 2 CH₃−CH₂−OH + 2 Na → 2 CH₃−CH₂−ONa + H₂. Uhľovodíkový zvyšok sa pri týchto reakciách väčšinou nemení.
teória
Nájdi funkčnú skupinu
Funkčné skupiny sa najlepšie naučíš, keď ich budeš hľadať v skutočných vzorcoch.
vyskúšaj si
Nájdi funkčnú skupinu
Do ktorej skupiny derivátov patrí táto látka?
0 / 0Na obrazovke sa objaví štruktúrny vzorec derivátu. Vyber, do ktorej triedy patrí: halogénderivát, alkohol, aldehyd, ketón, karboxylová kyselina alebo ester. Najprv nájdi atómy, ktoré nie sú uhlík ani vodík, a potom sa pozri, na čo sú naviazané. Pri kyslíku s dvojitou väzbou skontroluj, čo je ešte na tom istom uhlíku. Po odpovedi sa funkčná skupina vo vzorci rozsvieti a objaví sa krátke vysvetlenie.
V sade pre SŠ pribudnú amíny, nitrozlúčeniny, étery, fenoly a amidy, spolu teda jedenásť tried. Pozor na dvojice, ktoré sa ľahko zamenia. Alkohol a fenol rozlíšiš podľa toho, či je skupina −OH na benzénovom jadre. Éter a ester podľa toho, či je pri kyslíku medzi uhlíkmi aj skupina C=O. Amín a amid podľa toho, či je dusík naviazaný na karbonylový uhlík. Ešte pred odpoveďou si skús povedať, aký všeobecný vzorec molekula má, napríklad R−OH alebo R−COO−R′. Po odpovedi sa funkčná skupina rozsvieti a objaví sa vysvetlenie.
rozšírenie Lieky ako stavebnica funkčných skupín
Už v staroveku ľudia vedeli, že odvar z vŕbovej kôry tlmí bolesť a horúčku. Chemici v 19. storočí z kôry izolovali účinnú látku salicín a odvodili od nej kyselinu salicylovú. Jej molekula má na benzénovom jadre vedľa seba dve funkčné skupiny: karboxylovú skupinu −COOH a fenolovú skupinu −OH. Kyselina salicylová bolesť tlmila, no silno dráždila žalúdok a mala nepríjemnú chuť. Chemici firmy Bayer preto koncom 19. storočia zmenili jedinú skupinu. Fenolovú skupinu −OH premenili reakciou s acetanhydridom, derivátom kyseliny octovej, na esterovú skupinu −O−CO−CH₃. Vznikla kyselina acetylsalicylová, ktorá sa od roku 1899 predáva pod názvom aspirín. Má karboxylovú aj esterovú skupinu. Esterová skupina sa v tele postupne rozštiepi a uvoľní sa kyselina salicylová, ktorá tlmí bolesť, horúčku a zápal. Aspirín navyše znižuje zrážanlivosť krvi, preto ho lekári niektorým ľuďom predpisujú v malých dávkach ako ochranu pred infarktom. Samotná kyselina salicylová sa dnes používa najmä zvonka, v krémoch a náplastiach proti akné a bradaviciam.
Paracetamol má na benzénovom jadre na protiľahlých stranách fenolovú skupinu −OH a amidovú skupinu −NH−CO−CH₃. Odtiaľ pochádza aj jeho názov, skrátený z para-acetylaminofenolu. Tlmí bolesť a horúčku, zápal však takmer nelieči a zrážanlivosť krvi neovplyvňuje. Ako veľmi záleží na jedinej skupine, ukazuje fenacetín. Od paracetamolu sa líši len tým, že namiesto skupiny −OH má éterovú skupinu −O−CH₂−CH₃. Desaťročia sa predával v liekoch proti bolesti, kým sa nezistilo, že pri dlhom užívaní poškodzuje obličky, a z predaja ho stiahli.
Vývoj liekov preto pripomína prácu so stavebnicou. Chemici pripravia stovky molekúl, ktoré sa líšia jedinou funkčnou skupinou alebo dĺžkou reťazca, a hľadajú tú, ktorá najlepšie účinkuje a najmenej škodí. Aj bežný liek však môže byť pri predávkovaní nebezpečný: paracetamol vo veľkých dávkach ťažko poškodzuje pečeň, preto sa lieky užívajú len v dávkach, ktoré odporúča lekár alebo príbalový leták.
teória
Časté chyby
- „Každá látka so skupinou OH je alkohol.“ Hydroxid sodný NaOH je iónová zlúčenina, obsahuje hydroxidový anión OH⁻ a je to zásada. V alkohole je skupina −OH kovalentne naviazaná na uhlík uhľovodíkového zvyšku a vo vode sa ako anión neodštiepi. Ani fenol nie je alkohol, lebo jeho skupina −OH sedí priamo na benzénovom jadre, a skupina −OH v kyseline octovej je súčasťou karboxylovej skupiny.
- „Acetón a kyselina octová patria do jednej triedy, lebo obe majú skupinu C=O.“ Rozhoduje celá funkčná skupina. V acetóne je C=O medzi dvoma uhlíkmi, je to ketón. V kyseline octovej je na tom istom uhlíku aj skupina −OH a spolu tvoria karboxylovú skupinu −COOH s úplne inými vlastnosťami: je kyslá a reaguje so zásadami.
- „Funkčná skupina je celá molekula.“ Funkčná skupina je len charakteristická časť molekuly, zvyšok tvorí uhľovodíkový zvyšok R. V etanole CH₃−CH₂−OH je funkčnou skupinou len −OH, časť CH₃−CH₂− je etyl. Rovnakú skupinu má aj metanol či propanol.
- „Derivát uhľovodíka sa musí naozaj vyrobiť z uhľovodíka.“ Odvodenie od uhľovodíka je len na papieri a slúži na triedenie a pomenovanie látok. Etanol je derivát etánu, hoci vzniká kvasením cukru, a kyselina octová v octe vzniká z liehu, nie z etánu.
- „Viac funkčných skupín v molekule znamená len viac tej istej triedy.“ Rovnaké skupiny triedu nemenia, menia však vlastnosti: glycerol s tromi skupinami −OH je stále alkohol, ale je to sladká hustá kvapalina, celkom iná ako etanol. Rôzne skupiny v jednej molekule spájajú vlastnosti viacerých tried. Kyselina mliečna z kyslého mlieka má skupinu −OH aj −COOH a aspirín karboxylovú aj esterovú skupinu.
Čo sú organické zlúčeniny a prečo ich je toľko, opisuje lekcia Organické zlúčeniny, ako sa kreslia štruktúrne a racionálne vzorce, lekcia Vzorce a modely molekúl. Prvky, ktoré tvoria funkčné skupiny, spoznáš v lekciách Halogény, Kyslík a Dusík. V ďalších lekciách tejto kapitoly prídu na rad jednotlivé triedy, od halogénderivátov cez alkoholy, fenoly, aldehydy a ketóny až po karboxylové kyseliny a ich deriváty. Názvy derivátov si môžeš precvičiť v Teste z organického názvoslovia.