úvod
Aby sme mali v obchodoch dosť chleba, zemiakov a jabĺk, musia poľnohospodári chrániť úrodu pred hmyzom, burinou a plesňami a dopĺňať do pôdy živiny, ktoré si rastliny berú. Bez toho by úroda bola oveľa menšia. Pomáhajú im pesticídy a hnojivá. Obe skupiny látok však môžu prírode aj škodiť, ak sa používajú nesprávne.
teória
Pesticídy
Pesticídy sú látky na ničenie škodcov. Podľa toho, proti čomu pôsobia, sa delia:
- insekticídy hubia hmyz, napríklad mandelinku na zemiakoch alebo vošky,
- herbicídy ničia burinu,
- fungicídy chránia rastliny pred plesňami a hubami, napríklad vinič pred plesňou,
- rodenticídy hubia myši a potkany.
Pesticídy však často nerozlišujú škodcu od užitočného organizmu. Insekticídy môžu zabíjať aj včely, ktoré opeľujú veľkú časť plodín, a Európska únia preto niektoré z nich na poliach zakázala. Zvyšky pesticídov sa môžu dostať do vody a potravín, preto sa ovocie a zelenina pred jedlom umývajú a v potravinách sa obsah pesticídov kontroluje.
Šetrnejšia je integrovaná ochrana rastlín: striedanie plodín, odolné odrody, užitočné organizmy, napríklad lienky, ktoré žerú vošky, a pesticídy len vtedy, keď je to nutné.
teória
Hnojivá
Rastliny berú z pôdy živiny, najmä dusík, fosfor a draslík. Na vreciach hnojív sa označujú písmenami NPK. Dusík podporuje rast listov a stoniek, fosfor korene, kvitnutie a plody, draslík odolnosť proti suchu. Priemyselné hnojivá sú napríklad dusičnan amónny, močovina alebo fosforečnany. Ako sa vyrába amoniak, z ktorého vznikajú dusíkaté hnojivá, ukazuje lekcia Dusík, o fosforečných hnojivách píše lekcia Fosfor. Prírodné hnojivá sú hnoj, močovka a kompost z rastlinných zvyškov.
vyskúšaj si
Látka a jej účel
Ku každej látke používanej v poľnohospodárstve priraď, na čo slúži.
0 / 0látka
účel
teória
Keď je hnojív priveľa
Čo rastliny nespotrebujú, dážď splaví do potokov, riek a podzemnej vody. Dusičnany a fosforečnany pôsobia vo vode ako hnojivo: riasy a sinice sa premnožia, voda sa zazelená a pri rozklade odumretých rias baktérie spotrebujú kyslík, takže ryby hynú. Tomuto javu sa hovorí eutrofizácia. Dusičnany v studniach pri poliach sú nebezpečné najmä pre dojčatá, preto sa voda zo súkromných studní má dávať pravidelne skontrolovať. Hnojiť treba len toľko, koľko rastliny potrebujú, a v správnom čase.
Názvy pesticídov prezradia, proti čomu sú: insekticídy proti hmyzu, herbicídy proti bylinám (burine), fungicídy proti hubám. Hnojivá dodávajú živiny, NPK sú dusík, fosfor a draslík. Pri výpočte dusíka vo vreci vynásob hmotnosť vreca percentami a vydeľ stom.
Obsah dusíka v hnojive
Obsah živiny sa vypočíta z hmotnostného zlomku. V dusičnane amónnom NH₄NO₃ sú dva atómy dusíka: w(N) = 2 · 14 : 80 = 0,35, teda 35 %. V močovine (NH₂)₂CO: w(N) = 2 · 14 : 60 = 0,467, teda 47 %. Močovina je preto hnojivo s najvyšším obsahom dusíka. Na pohnojenie poľa dávkou 100 kg dusíka treba 100 : 0,35 ≈ 286 kg dusičnanu amónneho. Ako sa hmotnostný zlomok počíta, ukazuje lekcia Výpočty zo vzorca.
Perzistencia a hromadenie
Niektoré pesticídy sa v prírode rozkladajú veľmi pomaly, sú perzistentné. Ak sú navyše rozpustné v tukoch, ukladajú sa v tukovom tkanive živočíchov. Každý článok potravového reťazca zje veľa menších organizmov, a tak sa koncentrácia látky smerom k dravcom zvyšuje. Tak sa správalo DDT, chlórovaný uhľovodík z lekcie Halogénderiváty. Dnešné pesticídy sa navrhujú tak, aby sa v prírode rýchlo rozložili a pôsobili čo najcielenejšie.
rozšírenie DDT: od Nobelovej ceny po zákaz
Švajčiarsky chemik Paul Müller zistil v roku 1939, že DDT spoľahlivo hubí hmyz. Pomohlo zastaviť epidémie týfusu a malárie, ktoré prenáša hmyz, a Müller dostal v roku 1948 Nobelovu cenu. DDT sa potom vo veľkom striekalo na polia po celom svete.
V roku 1962 vydala americká biologička Rachel Carsonová knihu Tichá jar, v ktorej opísala, ako DDT hubí vtáky a hromadí sa v prírode. Dravým vtákom sa tenčili škrupiny vajec a ich počty prudko klesli. Kniha naštartovala hnutie za ochranu prírody a v 70. rokoch väčšina krajín DDT zakázala. Dnes sa smie používať len výnimočne v boji proti malárii.
teória
Časté chyby
- „Pesticídy hubia len škodcov.“ Mnohé zasiahnu aj užitočné organizmy, napríklad včely. Preto sa používajú opatrne.
- „Čím viac hnojiva, tým väčšia úroda.“ Nadbytok hnojiva rastliny nevyužijú a znečistí vodu.
- „Prírodné hnojivá nemôžu škodiť.“ Aj z hnoja a močovky sa pri nadmernom použití dostávajú dusičnany do vody.
- „Umytím zeleniny odstránim všetky pesticídy.“ Umytie odstráni časť zvyškov z povrchu, preto sa obsah pesticídov v potravinách aj kontroluje.
Chemické látky sú aj v potravinách, ktoré jeme. O prídavných látkach je ďalšia lekcia Potraviny a prídavné látky.