úvod
Každý rok sa na svete vyrobí vyše 200 miliárd hliníkových plechoviek. Z hliníka sú aj rámy okien a bicyklov, alobal v kuchyni, chladič v počítači, drôty elektrického vedenia nad poľom aj veľká časť každého lietadla. Hliník je ľahký, pevný a nehrdzavie. V tejto lekcii zistíš, prečo je to tak, prečo je jeho výroba taká náročná a prečo sa recyklácia hliníka oplatí viac ako pri takmer akomkoľvek inom materiáli.
teória
Vlastnosti hliníka
Hliník (latinsky aluminium, značka Al) je striebristobiely, ľahký kov. S hustotou 2,7 g/cm³ je asi trikrát ľahší ako oceľ. Topí sa pri 660 °C, je kujný a dá sa rozvalcovať na fóliu tenšiu ako vlas. Po striebre, medi a zlate patrí medzi najlepšie vodiče elektrického prúdu a tepla.
Hliník je pritom reaktívny kov. Na vzduchu sa okamžite pokryje tenkou vrstvou oxidu hlinitého, hrubou len niekoľko nanometrov. Na rozdiel od hrdzy na železe je táto vrstva tesná a pevne priľnutá, preto kov pod ňou chráni pred ďalšou koróziou. Hliníkový rám okna vydrží vonku desiatky rokov bez náteru.
Hliník nájdeš v periodickej tabuľke v 3. perióde, hneď za horčíkom. Na rozdiel od kovov 1. a 2. skupiny ho nemusíme uchovávať pod petrolejom, práve vďaka ochrannej vrstve oxidu. Keď vrstvu poškriabeš, hneď sa vytvorí nová.
Hliník je p-prvok 13. skupiny s konfiguráciou valenčnej vrstvy 3s² 3p¹. Odovzdá tri elektróny a v zlúčeninách má oxidačné číslo +III. Katión Al³⁺ je malý a má veľký náboj, silno priťahuje elektróny susedných aniónov, preto majú zlúčeniny hliníka často čiastočne kovalentný charakter. Napríklad chlorid hlinitý sublimuje už pri 180 °C a v pare tvorí molekuly Al₂Cl₆.
Ochrannú vrstvu oxidu možno elektrolyticky zosilniť. Pri eloxovaní (anodickej oxidácii) sa hliník zapojí ako anóda a vrstva oxidu narastie na tisíckrát väčšiu hrúbku. Pórovitá vrstva sa dá aj zafarbiť, tak vznikajú farebné hliníkové fľaše a obaly telefónov.
teória
Kde sa hliník nachádza
Hliník je tretí najrozšírenejší prvok zemskej kôry (asi 8 %) po kyslíku a kremíku a najrozšírenejší kov. V prírode sa voľný nevyskytuje, je viazaný v kremičitanoch: v íloch, živcoch a sľudách. Takmer každý kameň a hrudka hliny obsahuje hliník.
Z väčšiny týchto hornín sa však hliník vyrobiť nedá, je v nich viazaný príliš pevne. Jedinou výhodnou surovinou je bauxit, červenohnedá hornina s hydratovaným oxidom hlinitým, ktorá vzniká zvetrávaním hornín v tropickom podnebí. Najviac bauxitu sa ťaží v Austrálii, Guinei a Číne.
teória
Výroba hliníka
Hliník sa vyrába elektrolýzou. Z bauxitu sa najprv získa čistý biely oxid hlinitý. Ten sa rozpustí v roztavenom kryolite a cez taveninu sa nechá prechádzať elektrický prúd. Na katóde na dne vane sa vylučuje roztavený hliník, na uhlíkových anódach kyslík, ktorý s nimi reaguje na oxid uhličitý:
Výroba spotrebuje obrovské množstvo elektriny, asi 14 kWh na jeden kilogram hliníka. Toľko elektriny spotrebuje úsporná LED žiarovka, keď svieti štyri hodiny denne celý rok. Na Slovensku sa hliník vyrábal od 50. rokov 20. storočia v Žiari nad Hronom.
Recyklácia hliníka spotrebuje len asi 5 % energie potrebnej na výrobu z bauxitu, stačí starý hliník roztaviť. Hliník sa pritom dá recyklovať donekonečna bez straty kvality. Asi tri štvrtiny všetkého hliníka, ktorý sa kedy vyrobil, sa používajú dodnes. Plechovka hodená do žltého kontajnera môže byť o dva mesiace znova v obchode.
Čistý oxid hlinitý sa zo bauxitu získava Bayerovým postupom. Rozdrvený bauxit sa pod tlakom rozpúšťa v horúcom roztoku hydroxidu sodného, pričom vzniká rozpustný tetrahydroxohlinitan sodný. Nečistoty, hlavne oxid železitý, zostanú nerozpustené ako červený kal. Z vychladnutého roztoku sa vyzráža hydroxid hlinitý a jeho zahrievaním vznikne oxid hlinitý:
Oxid hlinitý sa topí pri vyše 2 000 °C, preto sa elektrolyzuje jeho roztok v roztavenom kryolite Na₃AlF₆ pri teplote okolo 950 °C. Tento postup objavili v roku 1886 nezávisle od seba Američan Charles Martin Hall a Francúz Paul Héroult. Na katóde sa redukujú katióny hliníka, na anóde sa oxidujú oxidové anióny a vzniknutý kyslík spaľuje uhlíkové anódy, ktoré treba stále vymieňať:
teória
Chemické vlastnosti
Keď ochrannú vrstvu oxidu odstránime, ukáže sa, aký reaktívny kov hliník je. So zriedenými kyselinami reaguje a uvoľňuje vodík, spočiatku pomaly, kým kyselina nerozpustí vrstvu oxidu, potom prudko. Pozri pokus Tancujúce plamene, v ktorom alobal v kyseline chlorovodíkovej uvoľňuje vodík:
Práškový hliník na vzduchu horí oslnivým plameňom a so sírou reaguje za vzniku sulfidu, pozri pokus Výroba prskaviek.
Hliník je amfotérny: reaguje s kyselinami aj so zásadami. V roztoku hydroxidu sodného sa rozpúšťa za vzniku tetrahydroxohlinitanu a vodíka, preto sa hliníkové hrnce nesmú čistiť zásaditými prostriedkami na rúry:
Amfotérne sú aj oxid a hydroxid hlinitý. Koncentrovaná kyselina dusičná hliník naopak pasivuje, vrstvu oxidu ešte zosilní.
Hliník je silné redukovadlo, odoberá kyslík aj oxidom iných kovov. Pri aluminotermii reaguje práškový hliník s oxidom železitým tak prudko, že teplota vystúpi nad 2 500 °C a železo vytečie roztavené. Takto sa zvárajú koľajnice a vyrábajú kovy ako chróm alebo mangán:
Postavenie hliníka medzi kovmi ukazuje lekcia Oxidy a reaktivita kovov.
teória
Zlúčeniny hliníka
| zlúčenina | vzorec | použitie |
|---|---|---|
| oxid hlinitý (korund) | Al₂O₃ | brúsne papiere a kotúče, výroba hliníka; farebné odrody sú drahokamy rubín a zafír |
| hydroxid hlinitý | Al(OH)₃ | lieky proti páleniu záhy, nehorľavé plnivo do plastov |
| síran hlinitý | Al₂(SO₄)₃ | čistenie pitnej a odpadovej vody, vločky strhnú nečistoty |
| dodekahydrát síranu draselno-hlinitého (kamenec) | KAl(SO₄)₂ · 12 H₂O | kamencová tyčinka zastaví krvácanie po holení |
Korund má tvrdosť 9 na Mohsovej stupnici, tvrdší je len diamant. Rubín je korund zafarbený stopami chrómu na červeno, zafír stopami železa a titánu na modro. Dnes sa oba drahokamy vyrábajú aj umelo a rubín bol srdcom prvého lasera.
teória
Využitie hliníka
Hliník sa používa všade, kde treba ľahký, odolný a dobre vodivý materiál: v doprave, stavebníctve, elektrotechnike aj v obaloch. Ku každej vlastnosti hliníka priraď použitie, pri ktorom sa uplatní.
vyskúšaj si
Vlastnosť a použitie hliníka
Ku každej vlastnosti hliníka priraď použitie, pri ktorom sa uplatní.
0 / 0vlastnosť
použitie
Čistý hliník je dosť mäkký. Na konštrukcie sa preto používajú zliatiny hliníka s meďou, horčíkom, mangánom alebo kremíkom. Najznámejšie je duralumínium, dural, s asi 4 % medi. Je pevné takmer ako oceľ, ale asi trikrát ľahšie, a lietadlá sa z neho stavajú už sto rokov.
vyskúšaj si
Miešač zliatin
- Cu meď: 65 %
- Zn zinok: 35 %
mosadz
Vlastnosti: zlatistá, tvrdšia ako meď, dobre sa obrába, nekoroduje.
Použitie: kľučky, vodovodné batérie, hudobné nástroje (trúbka), náboje.
Topenie: asi 900 až 940 °C (meď 1 085 °C).
Zloženie je typické, v praxi sa mení podľa účelu.
Vyber duralumínium a porovnaj jeho zloženie a vlastnosti s oceľou a mosadzou. Viac o zliatinách je v lekcii Zliatiny.
rozšírenie Kov drahší ako zlato
Hliník prvý raz pripravil dánsky fyzik Hans Christian Ørsted v roku 1825, no len v nepatrnom množstve. O tridsať rokov neskôr ho francúzsky chemik Henri Sainte-Claire Deville vyrábal redukciou chloridu hlinitého sodíkom. Postup bol taký drahý, že hliník stál viac ako striebro a istý čas aj ako zlato.
Francúzsky cisár Napoleon III. dal pre svoje najvzácnejšie návštevy prestierať príbormi z hliníka, ostatní hostia jedli zo zlata. Na vrchol Washingtonovho monumentu v USA osadili v roku 1884 malú hliníkovú pyramídu ako vzácnosť. Na parížskej svetovej výstave v roku 1855 vystavovali hliníkové tehličky vedľa korunovačných klenotov.
Všetko sa zmenilo v roku 1886, keď Hall a Héroult objavili lacnú výrobu elektrolýzou. Obaja sa narodili v roku 1863 a obaja zomreli v roku 1914. Cena hliníka klesla za pár rokov na zlomok a zo vzácneho kovu sa stal materiál na plechovky a alobal.
teória
Časté chyby
- „Hliník nereaguje s kyslíkom, preto nehrdzavie.“ Hliník s kyslíkom reaguje veľmi ochotne. Vzniknutá vrstva oxidu je však tesná a chráni kov pred ďalšou reakciou.
- „Hliník je ťažký kov ako železo.“ Hliník je asi trikrát ľahší ako železo, patrí medzi ľahké kovy.
- „Hliník sa ťaží ako rýdzi kov.“ V prírode je hliník len v zlúčeninách, vyrába sa elektrolýzou oxidu hlinitého z bauxitu.
- „Recyklovaný hliník je horší ako nový.“ Hliník sa dá recyklovať donekonečna bez straty kvality a ušetrí sa pri tom asi 95 % energie.
- „Alobal je z cínu.“ Kedysi sa potraviny balili do tenkej cínovej fólie, staniolu. Dnešný alobal je z hliníka.
Kovy 2. skupiny, horčík a vápnik, opisuje predchádzajúca lekcia Horčík a vápnik. V ďalšej lekcii Uhlík spoznáš prvok, z ktorého je diamant aj tuha v ceruzke.