Preskočiť na obsah
Nové na portáli: 85 demonštračných experimentov s videom a návodom.Pozrieť →
Späť

Vzdelávanie · Učivo

Chemické výpočty

lekcia 8

Molárny (látkový) zlomok

teória

Čo je molárny zlomok?

Predstav si krabicu s guľôčkami: 6 červených a 14 modrých. Aký podiel guľôčok je červený? Spočítaš ich (spolu 20) a vydelíš: 6 / 20 = 0,30. Presne takto funguje molárny zlomok, len namiesto guľôčok počítame molekuly, atómy alebo ióny. Pretože častíc je obrovské množstvo, nepočítame ich po jednom, ale v móloch, teda cez látkové množstvo.

Molárny zlomok (nazýva sa aj látkový zlomok) označujeme písmenom xx:

x(A)=n(A)nn=n(A)+n(B)+n(C)+…\boxed{x(A) = \frac{n(A)}{n}} \qquad n = n(A) + n(B) + n(C) + \dots
  • n(A)n(A): látkové množstvo zložky A,
  • nn: celkové látkové množstvo všetkých zložiek zmesi.

Vlastnosti sú rovnaké ako pri ostatných zlomkoch:

  • je bezrozmerný a nadobúda hodnoty od 0 do 1,
  • dá sa vyjadriť v percentách (hovoríme o molárnych percentách, mol. %),
  • súčet molárnych zlomkov všetkých zložiek je presne 1: x(A)+x(B)+⋯=1x(A) + x(B) + \dots = 1.

Posledná vlastnosť je praktická. V zmesi dvoch látok stačí vypočítať jeden zlomok a druhý dostaneš odčítaním od jednotky.

teória

Tri zlomky vedľa seba

Zloženie zmesi môžeme opísať tromi podobnými spôsobmi. Líšia sa tým, čo porovnávame:

zlomokznačkačo porovnávamevzorec
hmotnostnýwhmotnostiw=m(A)/mw = m(A) / m
objemovýφobjemyφ=V(A)/V\varphi = V(A) / V
molárnyxlátkové množstvá (počty častíc)x=n(A)/nx = n(A) / n

Hmotnostný a molárny zlomok tej istej látky sa môžu výrazne líšiť. Dôvodom sú rôzne molárne hmotnosti. Jedna vzorcová jednotka NaCl (Na⁺ a Cl⁻) váži viac ako trikrát toľko čo molekula vody. V 10 % roztoku soli je preto hmotnostne 10 % soli, ale počtom častíc len asi 3 %. Naopak, pri ľahkej látke v ťažkom rozpúšťadle je molárny zlomok väčší ako hmotnostný.

teória

Ako vypočítať molárny zlomok z hmotností

Najčastejšie poznáme hmotnosti zložiek. Postup je vždy rovnaký:

  1. Pre každú zložku vypočítaj molárnu hmotnosť MM.
  2. Pre každú zložku vypočítaj látkové množstvo n=m/Mn = m / M.
  3. Sčítaj látkové množstvá všetkých zložiek.
  4. Vydeľ látkové množstvo jednej zložky súčtom.

Opačný prepočet, z molárnych zlomkov na hmotnostné, ide rovnakou cestou naopak. Predstav si, že máš spolu 1 mol zmesi. Zložky potom majú látkové množstvá x(A)x(A), x(B)x(B) a tak ďalej, ich hmotnosti sú x(A)⋅M(A)x(A) \cdot M(A) a tak ďalej:

w(A)=x(A)⋅M(A)x(A)⋅M(A)+x(B)⋅M(B)+…w(A) = \frac{x(A) \cdot M(A)}{x(A) \cdot M(A) + x(B) \cdot M(B) + \dots}

teória

Molárny zlomok plynov

Pri plynoch je molárny zlomok obľúbený, lebo pre ideálne plyny platí x = φ. Rovnaký objem plynu totiž obsahuje pri rovnakej teplote a tlaku rovnaký počet molekúl (Avogadrov zákon). Vzduch so zložením 78 obj. % N₂ a 21 obj. % O₂ má teda aj x(N2)=0,78x(\text{N}_2) = 0{,}78 a x(O2)=0,21x(\text{O}_2) = 0{,}21.

Molárny zlomok sa využíva aj pri parciálnom tlaku. Každý plyn v zmesi prispieva k celkovému tlaku podľa toho, koľko jeho molekúl tam je: p(A)=x(A)⋅pp(A) = x(A) \cdot p. Na horách, kde je tlak vzduchu nižší, je preto nižší aj tlak kyslíka, hoci jeho molárny zlomok je stále 0,21. Viac o správaní plynov sa dozvieš v lekcii Stavová rovnica ideálneho plynu.

vyskúšaj si

Precvičenie

Príklad 1

V krabici je 5 červených, 8 modrých a 7 zelených guľôčok, ktoré predstavujú molekuly troch látok. Vypočítaj molárne zlomky všetkých troch látok.

Riešenie

Celkový počet častíc: 5+8+7=205 + 8 + 7 = 20

x(cˇervenaˊ)=520=0,25x(modraˊ)=820=0,40x(zelenaˊ)=720=0,35x(\text{červená}) = \frac{5}{20} = 0{,}25 \qquad x(\text{modrá}) = \frac{8}{20} = 0{,}40 \qquad x(\text{zelená}) = \frac{7}{20} = 0{,}35

Kontrola: 0,25+0,40+0,35=1,000{,}25 + 0{,}40 + 0{,}35 = 1{,}00. Pomer počtov častíc je rovnaký ako pomer mólov, preto takto počítame aj s látkovými množstvami.

Príklad 2

Plynová zmes na výrobu amoniaku obsahuje 2,0 mol dusíka a 6,0 mol vodíka. Vypočítaj molárne zlomky oboch plynov.

Riešenie

n=2,0+6,0=8,0 moln = 2{,}0 + 6{,}0 = 8{,}0\ \text{mol}

x(N2)=2,08,0=0,25x(H2)=1−0,25=0,75x(\text{N}_2) = \frac{2{,}0}{8{,}0} = 0{,}25 \qquad x(\text{H}_2) = 1 - 0{,}25 = 0{,}75

Zmes obsahuje 25 mol. % dusíka a 75 mol. % vodíka, teda presne v pomere 1 : 3 ako v rovnici N₂ + 3 H₂ → 2 NH₃.

Príklad 3

Rozpustíme 10 g NaCl v 90 g vody. Vypočítaj molárny zlomok NaCl a porovnaj ho s hmotnostným zlomkom.

Riešenie

M(NaCl)=22,99+35,45=58,44 g/molM(\text{NaCl}) = 22{,}99 + 35{,}45 = 58{,}44\ \text{g/mol}, M(H2O)=2⋅1,01+16,00=18,02 g/molM(\text{H}_2\text{O}) = 2 \cdot 1{,}01 + 16{,}00 = 18{,}02\ \text{g/mol}

n(NaCl)=1058,44≈0,171 moln(H2O)=9018,02≈4,994 moln(\text{NaCl}) = \frac{10}{58{,}44} \approx 0{,}171\ \text{mol} \qquad n(\text{H}_2\text{O}) = \frac{90}{18{,}02} \approx 4{,}994\ \text{mol} x(NaCl)=0,1710,171+4,994=0,1715,165≈0,033x(\text{NaCl}) = \frac{0{,}171}{0{,}171 + 4{,}994} = \frac{0{,}171}{5{,}165} \approx 0{,}033

Hmotnostný zlomok je w=10/100=0,10w = 10 / 100 = 0{,}10, ale molárny zlomok len 0,033. Na jednu „molekulu“ soli pripadá asi 29 molekúl vody.

Príklad 4

Zmiešame 46,08 g etanolu C₂H₅OH a 54,06 g vody. Vypočítaj molárny aj hmotnostný zlomok etanolu.

Riešenie

M(C2H5OH)=2⋅12,01+6⋅1,01+16,00=46,08 g/molM(\text{C}_2\text{H}_5\text{OH}) = 2 \cdot 12{,}01 + 6 \cdot 1{,}01 + 16{,}00 = 46{,}08\ \text{g/mol}

n(etanol)=46,0846,08=1,000 moln(voda)=54,0618,02=3,000 moln(\text{etanol}) = \frac{46{,}08}{46{,}08} = 1{,}000\ \text{mol} \qquad n(\text{voda}) = \frac{54{,}06}{18{,}02} = 3{,}000\ \text{mol} x(etanol)=1,0004,000=0,250x(\text{etanol}) = \frac{1{,}000}{4{,}000} = 0{,}250 w(etanol)=46,0846,08+54,06=46,08100,14≈0,460w(\text{etanol}) = \frac{46{,}08}{46{,}08 + 54{,}06} = \frac{46{,}08}{100{,}14} \approx 0{,}460

Hmotnostne je v zmesi 46 % etanolu, ale počtom molekúl len 25 %.

Príklad 5

Zmiešame 16,0 g kyslíka a 14,0 g dusíka. Vypočítaj molárny zlomok kyslíka.

Riešenie

M(O2)=32,00 g/molM(\text{O}_2) = 32{,}00\ \text{g/mol}, M(N2)=2⋅14,01=28,02 g/molM(\text{N}_2) = 2 \cdot 14{,}01 = 28{,}02\ \text{g/mol}

n(O2)=16,032,00=0,500 moln(N2)=14,028,02≈0,500 moln(\text{O}_2) = \frac{16{,}0}{32{,}00} = 0{,}500\ \text{mol} \qquad n(\text{N}_2) = \frac{14{,}0}{28{,}02} \approx 0{,}500\ \text{mol} x(O2)=0,5000,500+0,500=0,500x(\text{O}_2) = \frac{0{,}500}{0{,}500 + 0{,}500} = 0{,}500

Molekúl oboch plynov je rovnako, hoci hmotnostný zlomok kyslíka je 16/30≈0,53316 / 30 \approx 0{,}533.

Príklad 6

Suchý vzduch má približne x(N2)=0,78x(\text{N}_2) = 0{,}78, x(O2)=0,21x(\text{O}_2) = 0{,}21 a x(Ar)=0,01x(\text{Ar}) = 0{,}01. Vypočítaj hmotnostný zlomok kyslíka vo vzduchu (M(Ar)=39,95 g/molM(\text{Ar}) = 39{,}95\ \text{g/mol}).

Riešenie

Predstavíme si 1 mol vzduchu a vypočítame hmotnosti zložiek:

m(N2)=0,78⋅28,02≈21,86 gm(\text{N}_2) = 0{,}78 \cdot 28{,}02 \approx 21{,}86\ \text{g} m(O2)=0,21⋅32,00=6,72 gm(\text{O}_2) = 0{,}21 \cdot 32{,}00 = 6{,}72\ \text{g} m(Ar)=0,01⋅39,95≈0,40 gm(\text{Ar}) = 0{,}01 \cdot 39{,}95 \approx 0{,}40\ \text{g}

Spolu: 21,86+6,72+0,40=28,98 g21{,}86 + 6{,}72 + 0{,}40 = 28{,}98\ \text{g}. To je zároveň priemerná molárna hmotnosť vzduchu, asi 29 g/mol.

w(O2)=6,7228,98≈0,232w(\text{O}_2) = \frac{6{,}72}{28{,}98} \approx 0{,}232

Kyslík tvorí 21 % molekúl vzduchu, ale 23,2 % jeho hmotnosti, pretože molekula O₂ je ťažšia ako N₂.

teória

Časté chyby

  • Delenie hmotnosťami. Molárny zlomok sa nepočíta z gramov. Najprv treba každú hmotnosť previesť na móly.
  • Zabudnutá zložka. Do menovateľa patria látkové množstvá všetkých zložiek vrátane rozpúšťadla.
  • Stotožnenie w a x. Hmotnostný a molárny zlomok sú rovnaké len vtedy, keď majú zložky rovnakú molárnu hmotnosť.
  • Výsledok väčší ako 1. Molárny zlomok nemôže presiahnuť 1. Ak ti vyšiel väčší, pravdepodobne si delil len látkovým množstvom rozpúšťadla.
  • Zlá molárna hmotnosť plynov. Kyslík, dusík a vodík tvoria dvojatómové molekuly, teda M(O2)=32,00M(\text{O}_2) = 32{,}00 g/mol, nie 16,00 g/mol.

teória

Vyskúšaj si

V interaktívnej krabici pod textom pridávaš častice dvoch alebo troch látok. Nástroj ich spočíta, vypočíta molárne zlomky a porovná ich s hmotnostnými zlomkami, takže uvidíš, ako veľmi sa líšia pri ľahkých a ťažkých molekulách. V časti Počítaj ťa čakajú náhodne generované príklady v troch obťažnostiach, s nápovedou aj s riešením krok za krokom.

Predchádzajúca lekcia: Objemový zlomok. Ďalšia lekcia: Molárna koncentrácia.

interaktívne cvičenie

Vyskúšaj si

dusík (N₂)

16

kyslík (O₂)

4

argón (Ar)

0

molárne zlomky (podľa počtu častíc)

x(N₂) = 16 / 20 = 0,8

x(O₂) = 4 / 20 = 0,2

x(Ar) = 0 / 20 = 0

Súčet molárnych zlomkov je 1. Jedna guľôčka tu znamená napríklad 1 mol.

Porovnanie: počet častíc vs. hmotnosť

x (častice)

w (hmotnosť)

Ťažšie častice (väčšia M) majú väčší podiel hmotnosti ako počtu. Preto x a w nie sú rovnaké čísla.

nové čísla pri každom príklade

Počítaj

príklad 1

0 / 0

rozumieš tomu?

Otestuj sa

5 otázok · okamžité vyhodnotenie

Kvíz: Molárny (látkový) zlomok

Otázka 1/5

Čo vyjadruje molárny zlomok x(A)?

Skóre: 0

Najprv vyberte odpoveď.

Chcete tento pokus naživo?

Ukážem ho vašim žiakom na chemickej show: 15 pokusov za jednu hodinu, 5 € na žiaka.

Rezervovať termín →