úvod
Pozri sa do peňaženky: euromince po 1, 2 a 5 centov sú pomedené, zlatistá farba 10, 20 a 50 centov je zo zliatiny medi a dvojeurová minca spája zliatiny medi s niklom a so zinkom. Medené drôty vedú elektrinu v každom dome, strieborná vrstva odráža svetlo v zrkadle, zlato je v šperkoch aj v kontaktoch mobilu a pozinkovaný plech na plote nehrdzavie. V tejto lekcii spoznáš štyri kovy, s ktorými sa ľudia stretávajú najdlhšie, a zistíš, ktorý kov vytesní iný.
teória
Mincové kovy a zinok
Meď, striebro a zlato tvoria 11. skupinu periodickej tabuľky. Pre ich použitie v minciach sa im hovorí mincové kovy. Zinok stojí hneď vedľa, v 12. skupine. Všetky štyri patria medzi d-prvky, prechodné kovy.
| kov | značka | vzhľad | teplota topenia | zaujímavosť |
|---|---|---|---|---|
| meď | Cu | červenohnedý | 1 085 °C | po striebre najlepší vodič prúdu |
| striebro | Ag | biely, lesklý | 962 °C | najlepší vodič prúdu a tepla, odráža svetlo |
| zlato | Au | žltý, lesklý | 1 064 °C | takmer nereaguje, z 1 g sa dá vytiahnuť drôt dlhý vyše 2 km |
| zinok | Zn | modrastobiely | 420 °C | chráni železo pred hrdzou |
Na Slovensku majú tieto kovy dlhú históriu. Meď z bane v Španej Doline pri Banskej Bystrici sa v 15. a 16. storočí vyvážala do celej Európy. Striebro a zlato sa ťažili v Banskej Štiavnici, ktorá bola v 18. storočí jedným z najdôležitejších banských miest Európy a je zapísaná v Zozname svetového dedičstva UNESCO. V Kremnici sa zo zlata razia mince od roku 1328, tamojšia mincovňa patrí medzi najstaršie nepretržite fungujúce podniky na svete.
teória
Ušľachtilé a neušľachtilé kovy
Kovy sa líšia tým, ako ochotne odovzdávajú elektróny a reagujú. Ušľachtilé kovy, napríklad meď, striebro, zlato a platina, sú málo reaktívne. Nekorodujú alebo len pomaly a nevytesnia vodík z kyselín. Neušľachtilé kovy, napríklad zinok, železo, hliník a horčík, reagujú ochotnejšie a so zriedenými kyselinami uvoľňujú vodík (lekcia Vodík).
Kovy sa dajú zoradiť podľa reaktivity do radu kovov. Kov, ktorý je v rade viac vľavo, vytesní z roztoku soli každý kov, ktorý je vpravo od neho:
Železný klinec sa v roztoku modrej skalice pokryje červenou meďou, zinok vytesní meď aj železo a medený drôt v roztoku dusičnanu strieborného obrastie trblietavými kryštálikmi striebra, pozri pokus Strieborný strom.
vyskúšaj si
Vytesní kov iný kov?
Ponor kov do roztoku: zreaguje? Klikni na políčko a tipni si.
0 / 0| CuSO₄ | AgNO₃ | ZnSO₄ | FeSO₄ | HCl | |
|---|---|---|---|---|---|
| Mg horčík | |||||
| Zn zinok | |||||
| Fe železo | |||||
| Cu meď | |||||
| Ag striebro |
Pravidlo: kov vytesní z roztoku soli každý kov, ktorý je v rade vpravo od neho. Kovy vľavo od vodíka vytesňujú vodík z kyselín.
Vyber kov a roztok a tipni, či sa kov z roztoku vylúči. Pomôže ti rad kovov pod cvičením.
Poradie v rade kovov presne vyjadrujú štandardné elektródové potenciály E°. Kovy so záporným potenciálom (zinok −0,76 V, železo −0,44 V) sú neušľachtilé a vodík z kyselín vytesnia. Kovy s kladným potenciálom (meď +0,34 V, striebro +0,80 V, zlato +1,50 V) sú ušľachtilé. Keď spojíme dva rôzne kovy v roztokoch ich solí, vznikne galvanický článok. Daniellov článok zo zinku a medi dáva napätie asi 1,1 V, na tom istom princípe fungujú batérie.
Ušľachtilé kovy sa rozpúšťajú len v oxidujúcich kyselinách. Meď a striebro rozpúšťa kyselina dusičná, pozri pokus Meď s kyselinou dusičnou:
Zlato a platinu rozpúšťa až lúčavka kráľovská, zmes troch dielov kyseliny chlorovodíkovej a jedného dielu kyseliny dusičnej. Kyselina dusičná zlato oxiduje a chloridové anióny ho hneď viažu do komplexu [AuCl₄]⁻.
teória
Meď
Meď je červenohnedý, mäkký a kujný kov. Po striebre je najlepším vodičom elektrického prúdu a tepla, preto sú z nej elektrické drôty, káble, vinutia motorov a chladiče. Z medi sú aj vodovodné rúry a strechy.
Na vzduchu meď pomaly tmavne a na strechách a sochách sa pokryje zelenou patinou, zásaditými soľami medi. Patina meď chráni pred ďalšou koróziou. Zlúčeniny medi farbia plameň na modrozeleno, pozri pokus Tancujúce plamene.
vyskúšaj si
Plameňová skúška
Vyber soľ, nanes ju na drôtik a vlož ho do plameňa.
Bez vzorky horí plyn v kahane bledomodrým plameňom.
Teplo plameňa dodá atómom kovu energiu. Atómy ju hneď vyžiaria ako svetlo a každý kov svieti vlastnou farbou.
Porovnaj modrozelenú farbu medi s farbami iných kovov a potom urči kov v neznámej vzorke.
Najznámejšou zlúčeninou medi je modrá skalica CuSO₄ · 5 H₂O. Vinohradníci ňou spolu s haseným vápnom striekajú vinič proti plesniam. Bezvodý síran meďnatý je biely a po pridaní vody zmodrie, preto sa ním dokazuje voda. Meď potrebuje aj naše telo v malých množstvách, chobotnice a kraby majú v krvi namiesto železa meď, a preto majú krv modrú.
Meď tvorí zlúčeniny s oxidačným číslom +I (oxid meďný Cu₂O, červený) a +II (oxid meďnatý CuO, čierny, a modré soli meďnaté). Hydratovaný katión [Cu(H₂O)₆]²⁺ je bledomodrý. S amoniakom vzniká tmavomodrý katión tetraamínmeďnatý [Cu(NH₃)₄]²⁺, ktorým sa dokazujú ióny medi, pozri pokus Výroba komplexu amoniaku z medenej mince. Zásadité roztoky s katiónmi Cu²⁺ tvoria Fehlingovo činidlo, ktorým sa dokazujú cukry (pokus Fehlingova skúška).
teória
Striebro
Striebro je biely, lesklý a kujný kov. Je najlepším vodičom elektrického prúdu a tepla zo všetkých látok a najlepšie odráža svetlo, preto sa ním pokrývajú zrkadlá, pozri pokus Strieborné zrkadlo. Používa sa v šperkoch, príboroch, kontaktoch a spájkach.
Striebro na vzduchu černie. Vzduch obsahuje stopy sulfánu a striebro sa pokryje čiernym sulfidom strieborným Ag₂S (lekcia Síra). Ióny striebra ničia baktérie, preto sa striebro pridáva do obväzov a filtrov na vodu. Bromid strieborný na svetle tmavne, na tom stála klasická fotografia, pozri pokus Chémia čiernobielej fotografie.
teória
Zlato
Zlato je jediný žltý kov. Je veľmi stály, nereaguje s kyslíkom ani s bežnými kyselinami, a preto sa zlaté predmety zachovajú tisíce rokov bez zmeny. V prírode sa nachádza rýdze, v žilách v horninách alebo ako zrnká v riečnom piesku. Zlato je najkujnejší kov: dá sa rozklepať na plátky tenšie ako tisícina milimetra, ktorými sa zlátia rámy obrazov a kupoly.
Zlato sa používa v šperkoch, minciach a zlatých tehlách, v ktorých uchovávajú bohatstvo banky. Pre stálosť a vodivosť pokrýva kontakty v elektronike, v každom mobile je asi 0,03 g zlata. Čisté zlato je však príliš mäkké, preto sa v šperkoch zlieva so striebrom a meďou.
teória
Zinok
Zinok je modrastobiely kov. Za izbovej teploty je krehký, pri 100 až 150 °C sa dá valcovať na plech. Je neušľachtilý, na vzduchu sa pokryje ochrannou vrstvou a s kyselinami uvoľňuje vodík.
- Najviac zinku sa spotrebuje na pozinkovanie oceľových plechov, drôtov a súčiastok. Zinok chráni železo aj po poškriabaní, lebo sa oxiduje prednostne on (lekcia Železo).
- Zinok je zápornou elektródou v batériách.
- Oxid zinočnatý je biely prášok v zinkovej masti na odreniny a v opaľovacích krémoch, kde odráža UV žiarenie.
- Zinok potrebuje náš imunitný systém a mnohé enzýmy, veľa ho je v mäse, orechoch a semenách.
Zinok má konfiguráciu [Ar] 3d¹⁰ 4s² a v zlúčeninách takmer vždy oxidačné číslo +II. Katión Zn²⁺ má úplne zaplnené orbitály 3d, preto sú jeho zlúčeniny bezfarebné a zinok niekedy medzi prechodné kovy ani nezaraďujeme. Zinok je amfotérny, rozpúšťa sa v kyselinách aj v zásadách:
teória
Zliatiny
Meď a zlato sa najčastejšie používajú v zliatinách. Bronz je zliatina medi s cínom, podľa ktorej dostala meno celá doba bronzová. Je tvrdší ako čistá meď, dobre sa odlieva a nekoroduje, preto sa z neho robia sochy, zvony a medaily. Mosadz je zlatistá zliatina medi so zinkom. Dobre sa obrába, a tak sú z nej kľučky, kohútiky, šróby a dychové hudobné nástroje. Pozri pokus Zliatiny mince, v ktorom sa medená minca zmení na mosadznú.
vyskúšaj si
Miešač zliatin
- Cu meď: 65 %
- Zn zinok: 35 %
mosadz
Vlastnosti: zlatistá, tvrdšia ako meď, dobre sa obrába, nekoroduje.
Použitie: kľučky, vodovodné batérie, hudobné nástroje (trúbka), náboje.
Topenie: asi 900 až 940 °C (meď 1 085 °C).
Zloženie je typické, v praxi sa mení podľa účelu.
Porovnaj zloženie a vlastnosti bronzu, mosadze a zlata v šperkoch a v režime karátov zisti, koľko zlata je v prsteni.
rozšírenie Karáty zlata
Čistota zlata sa udáva v karátoch. Čisté zlato má 24 karátov a každý karát je jedna dvadsaťštvrtina. Prsteň zo 14-karátového zlata obsahuje 14 dielov zlata a 10 dielov iných kovov, teda 58,5 % zlata, 18-karátové zlato má 75 %. Slovo karát pochádza zo semien rohovníka, ktoré sa kedysi používali ako závažia, lebo mali vraj pozoruhodne rovnakú hmotnosť. Karát drahokamov je iná jednotka, hmotnosť 0,2 gramu.
Farbu zlata menia prímesi. Červené a ružové zlato obsahuje viac medi, biele zlato paládium alebo nikel a zelenkavé zlato viac striebra. Na Slovensku musí každý predaný šperk z drahého kovu niesť puncovú značku, ktorú udeľuje Puncový úrad po overení rýdzosti.
Všetko zlato, ktoré ľudia za celú históriu vyťažili, je asi 210 000 ton. Keby sme ho zliali do jednej kocky, mala by hranu len asi 22 metrov, bola by vysoká ako sedemposchodový dom. Zlato sa pritom nestráca, takmer všetko vyťažené zlato stále existuje v šperkoch, minciach, tehlách a elektronike.
teória
Časté chyby
- „Meď sa rozpúšťa v kyseline chlorovodíkovej.“ Meď je ušľachtilý kov za vodíkom v rade kovov a so zriedenou kyselinou chlorovodíkovou nereaguje. Rozpúšťa ju kyselina dusičná.
- „Mosadz a bronz sú to isté.“ Mosadz je zliatina medi so zinkom, bronz zliatina medi s cínom.
- „Striebro černie, lebo hrdzavie.“ Striebro reaguje so stopami sulfánu vo vzduchu a pokryje sa čiernym sulfidom strieborným, nie oxidom.
- „Zlatý prsteň je z čistého zlata.“ Šperky sú väčšinou zo zliatiny zlata so striebrom a meďou, čisté zlato je príliš mäkké.
- „Zinok chráni železo len dovtedy, kým je vrstva celá.“ Zinok je menej ušľachtilý ako železo a chráni ho aj po poškriabaní, lebo sa oxiduje prednostne.
Spoločné vlastnosti d-prvkov opisuje lekcia Prechodné kovy a najpoužívanejší z nich lekcia Železo. Viac o zliatinách je v lekcii Zliatiny a o reaktivite kovov v lekcii Oxidy a reaktivita kovov.