teória
Oxidačné číslo schované v názve
Názvy väčšiny anorganických zlúčenín majú dve časti. Prvá je podstatné meno, ktoré hovorí, o aký druh zlúčeniny ide (oxid, chlorid, sulfid, hydroxid). Druhá je prídavné meno odvodené od prvku, ktoré stojí vo vzorci na prvom mieste. Jeho koncovka presne určuje oxidačné číslo tohto prvku.
Oxidačné číslo z predchádzajúcej lekcie tak stačí „preložiť“ do koncovky. Toto je najdôležitejšia tabuľka celej kapitoly:
| oxidačné číslo | koncovka | príklad | vzorec |
|---|---|---|---|
| +I | -ný | oxid sodný | Na₂O |
| +II | -natý | oxid vápenatý | CaO |
| +III | -itý | oxid hlinitý | Al₂O₃ |
| +IV | -ičitý | oxid uhličitý | CO₂ |
| +V | -ičný, -ečný | oxid dusičný | N₂O₅ |
| +VI | -ový | oxid sírový | SO₃ |
| +VII | -istý | oxid chloristý | Cl₂O₇ |
| +VIII | -ičelý | oxid osmičelý | OsO₄ |
Pri oxidačnom čísle +V sa používajú dva tvary. Väčšinou je to -ičný (dusičný, arzeničný, jodičný), pri fosfore a chlóre -ečný (fosforečný, chlorečný). Ktorý tvar patrí ku ktorému prvku, sa naučíš najlepšie na príkladoch.
Ako si ich zapamätať
Koncovky sa oplatí naučiť v poradí ako riekanku: ný, natý, itý, ičitý, ičný, ový, istý, ičelý. Pomôcť môže aj to, že od +II do +IV koncovky postupne rastú (-natý, -itý, -ičitý) a že +VIII má najdlhšiu a najvzácnejšiu koncovku, s ktorou sa stretneš prakticky len pri osmiu a ruténiu.
V interaktívnom cvičení pod textom nájdeš celú tabuľku a môžeš ju trénovať oboma smermi: z oxidačného čísla na koncovku aj naopak. Keď sa budeš cítiť isto, skús rýchle kolo: koľko správnych odpovedí stihneš za 60 sekúnd?
teória
Kmeň názvu prvku
Koncovku pripájame ku kmeňu slovenského názvu prvku. Pri mnohých prvkoch je to jednoduché (hliník → hlinitý, sodík → sodný), niektoré kmene sa však menia. Tieto sa oplatí vedieť naspamäť:
| prvok | prídavné mená |
|---|---|
| uhlík | uhoľnatý (II), uhličitý (IV) |
| síra | siričitý (IV), sírový (VI) |
| dusík | dusný, dusnatý, dusitý, dusičitý, dusičný |
| horčík | horečnatý |
| vápnik | vápenatý |
| draslík | draselný |
| zinok | zinočnatý |
| meď | meďný, meďnatý |
| železo | železnatý, železitý |
| olovo | olovnatý, olovičitý |
| chróm | chromitý, chrómový |
| mangán | manganatý, manganičitý, manganistý |
| striebro | strieborný |
| ortuť | ortuťnatý |
| cín | cínatý, cíničitý |
Všimni si uhlík: oxid uhoľnatý (CO), ale oxid uhličitý (CO₂). A síru: oxid siričitý (SO₂), ale oxid sírový (SO₃).
vyskúšaj si
Príklady zo skutočných zlúčenín
Ten istý prvok môže mať podľa oxidačného čísla viac názvov. Pekne to vidno na dusíku, ktorý tvorí oxidy so všetkými oxidačnými číslami od +I po +V:
| vzorec | oxidačné číslo N | názov |
|---|---|---|
| N₂O | +I | oxid dusný |
| NO | +II | oxid dusnatý |
| N₂O₃ | +III | oxid dusitý |
| NO₂ | +IV | oxid dusičitý |
| N₂O₅ | +V | oxid dusičný |
Podobne chlór: oxid chlórny Cl₂O (+I) a oxid chloristý Cl₂O₇ (+VII), alebo mangán: oxid manganičitý MnO₂ (+IV) a oxid manganistý Mn₂O₇ (+VII).
teória
Tie isté koncovky v kyselinách a soliach
Koncovky nepoužívame len v oxidoch. V názvoch kyslíkatých kyselín majú ženský rod (kyselina sírová) a v názvoch aniónov a solí sa menia na podstatné mená s koncovkou -an (síran). Oxidačné číslo za nimi je stále rovnaké:
| oxidačné číslo | oxid, katión | kyselina | anión, soľ |
|---|---|---|---|
| +I | -ný | -ná | -nan (chlórnan) |
| +II | -natý | -natá | -natan |
| +III | -itý | -itá | -itan (dusitan) |
| +IV | -ičitý | -ičitá | -ičitan (uhličitan) |
| +V | -ičný, -ečný | -ičná, -ečná | -ičnan, -ečnan (dusičnan, fosforečnan) |
| +VI | -ový | -ová | -an (síran) |
| +VII | -istý | -istá | -istan (chloristan) |
| +VIII | -ičelý | -ičelá | -ičelan |
K tomu sa podrobne vrátime v lekciách Kyslíkaté kyseliny a Soli kyslíkatých kyselín a hydrogensoli. Už teraz si však všimni, že kto ovláda túto tabuľku, pomenuje nielen oxidy, ale aj stovky kyselín a solí.
teória
Časté chyby
- Zámena -itý a -ičitý. Železo v Fe₂O₃ má +III, teda oxid železitý, nie „železičitý“. Uhlík v CO₂ má +IV, teda uhličitý, nie „uhlitý“.
- Zámena -ičný a -ičitý. Dusík v NO₂ má +IV (dusičitý), v N₂O₅ +V (dusičný). Líšia sa jediným písmenom, preto čítaj pozorne.
- Koncovka podľa počtu atómov. Koncovka nehovorí, koľko atómov je vo vzorci, ale aké oxidačné číslo má prvok. Al₂O₃ nie je „oxid dvojhlinitý“, ale oxid hlinitý.
- Koncovka pre kyslík. V názve oxidu dostáva koncovku ten druhý prvok, nie kyslík. Kyslík je schovaný v slove „oxid“.
- Nesprávny kmeň. Píšeme oxid horečnatý (nie „horčíkatý“), oxid vápenatý (nie „vápnikatý“) a oxid uhoľnatý (nie „uhlíkatý“).
vyskúšaj si
Precvičenie
Príklad 1
Pomenuj oxidy SO₂ a SO₃.
Riešenie
V SO₂: x + 2 · (−2) = 0, síra má +IV, koncovka -ičitý: oxid siričitý.
V SO₃: x + 3 · (−2) = 0, síra má +VI, koncovka -ový: oxid sírový.
Príklad 2
Aké oxidačné číslo má olovo v oxide olovnatom a v oxide olovičitom?
Riešenie
Olovnatý (-natý) znamená +II, vzorec je PbO. Olovičitý (-ičitý) znamená +IV, vzorec je PbO₂.
Príklad 3
Pomenuj oxid Cr₂O₃ a oxid CrO₃.
Riešenie
Cr₂O₃: 2x + 3 · (−2) = 0, x = +3, koncovka -itý: oxid chromitý.
CrO₃: x + 3 · (−2) = 0, x = +6, koncovka -ový: oxid chrómový.
Príklad 4
Aké oxidačné číslo má prvok v oxide cíničitom, v oxide meďnom a v oxide osmičelom?
Riešenie
Cíničitý: +IV (SnO₂). Meďný: +I (Cu₂O). Osmičelý: +VIII (OsO₄).
Teraz vieš z oxidačného čísla urobiť koncovku a naopak. Ako z názvu poskladať celý vzorec, ukáže lekcia Od názvu k vzorcu: krížové pravidlo.