Neviditeľná skúmavka

Sklo je priehľadné, a predsa pohár na stole vidíme. Svetlo totiž pri prechode z jednej látky do druhej mení smer (láme sa) a časť sa ho na rozhraní odrazí. Vďaka tomu vidíme obrysy, lesk a skreslenie predmetov za sklom. Ako veľmi sa svetlo v látke láme, vyjadruje index lomu $n$, ktorý udáva, koľkokrát pomalšie sa svetlo v látke šíri ako vo vákuu:

$$n = \frac{c}{v}$$

Na rozhraní dvoch látok platí Snellov zákon lomu:

$$n_1 \cdot \sin \alpha_1 = n_2 \cdot \sin \alpha_2$$

Ak sú indexy lomu oboch látok rovnaké ($n_1 = n_2$), uhol lomu sa rovná uhlu dopadu. Svetlo prechádza rozhraním bez zmeny smeru a takmer sa neodráža. Pre oko rozhranie neexistuje a skúmavka splynie s olejom.

Látka	Index lomu (približne)
vzduch	1,00
voda	1,33
slnečnicový olej	1,47
detský (minerálny) olej, glycerol	1,47
borosilikátové sklo (pyrex, simax)	1,47
obyčajné sodno-vápenaté sklo (poháre, fľaše)	1,52
diamant	2,42

Laboratórne sklo sa najčastejšie vyrába z borosilikátového skla, ktoré poznáme pod obchodnými názvami pyrex alebo simax. Obsahuje asi 80 % oxidu kremičitého $\text{SiO}_2$ a okolo 13 % oxidu boritého $\text{B}_2\text{O}_3$, zvyšok tvoria oxidy sodíka a hliníka. Bór mu dáva malú teplotnú rozťažnosť, preto sa dá skúmavka zohrievať v kahane bez prasknutia. O zlúčeninách bóru sa viac dozviete v pokuse Trimetylester kyseliny boritej.

Index lomu borosilikátového skla je takmer rovnaký ako index lomu oleja, a preto skúmavka pod hladinou oleja zmizne. Obyčajný sklenený pohár (index lomu asi 1,52) v slnečnicovom oleji úplne nezmizne, zostanú z neho viditeľné slabé obrysy. Pri skúmavke niekedy vidno jemný tieň, pretože indexy lomu sa nezhodujú úplne presne a menia sa aj s teplotou a farbou svetla.

Zaujímavé sklo, ktoré pod UV svetlom žiari, predstavuje pokus Uránové sklo.