Horenie síry v kyslíku

Síra je žltá pevná látka, ktorá sa pri 115 °C topí na hnedastú kvapalinu. Po zapálení horí slabým modrým plamienkom, ktorý je za denného svetla takmer neviditeľný. Keď však horiacu síru na lyžičke vložíme do valca s čistým kyslíkom, plameň sa rozžiari jasným modrofialovým svetlom.

Rozdiel spôsobuje koncentrácia kyslíka. Vo vzduchu tvorí kyslík len asi 21 % objemu, zvyšok je hlavne dusík, ktorý horenie nepodporuje. V čistom kyslíku sa k horiacej síre dostane za rovnaký čas asi päťkrát viac molekúl $\text{O}_2$, reakcia prebieha rýchlejšie a uvoľní sa viac tepla aj svetla. Rovnaký efekt vidno aj pri pokuse Spaľovanie oceľovej vlny v kyslíku a v lekcii Spaľovanie v kyslíku.

Pri horení sa síra zlučuje s kyslíkom na oxid siričitý:

$$\text{S}(s) + \text{O}_2(g) \rightarrow \text{SO}_2(g)$$

Je to redoxná reakcia: síra sa oxiduje z oxidačného čísla 0 na +IV a kyslík sa redukuje z 0 na −II. Ako sa oxidačné čísla určujú a ako sa oxidy pomenúvajú, sa dozviete v lekciách Ako určovať oxidačné čísla a Ako pomenovať oxidy.

Oxid siričitý je bezfarebný plyn so štipľavým, dusivým zápachom (poznáme ho ako zápach po zápalke). Je jedovatý a silno dráždi dýchacie cesty. Patrí medzi kyselinotvorné oxidy, lebo s vodou reaguje za vzniku kyseliny siričitej:

$$\text{SO}_2(g) + \text{H}_2\text{O}(l) \rightleftharpoons \text{H}_2\text{SO}_3(aq)$$

Ak na dno valca nalejeme trochu vody s indikátorom, po pretrepaní sa sfarbí do červena. Viac o kyslíkatých kyselinách nájdete v lekcii Kyslíkaté kyseliny.

Látka	Vzorec	Oxidačné číslo síry
síra	S	0
oxid siričitý	SO₂	+IV
kyselina siričitá	H₂SO₃	+IV
oxid sírový	SO₃	+VI
kyselina sírová	H₂SO₄	+VI