Shorts1Amoniakové svetlušky
Amoniak prchá a jeho pary zapĺňajú celú nádobu. Pary amoniaku sa oxidujú na oxid dusnatý a následne až na oxid dusičitý za katalýzy alebo inak povedané…
Experimenty
Ohnivé, farebné aj svietiace pokusy, každý s videom, vysvetlením chémie, zoznamom pomôcok a bezpečnostnými pokynmi.
Shorts1Amoniak prchá a jeho pary zapĺňajú celú nádobu. Pary amoniaku sa oxidujú na oxid dusnatý a následne až na oxid dusičitý za katalýzy alebo inak povedané…
Shorts2Oranžové kryštáliky dichrómanu amónneho sa po zahriatí samy rozkladajú, iskria a menia sa na nadýchanú horu zeleného oxidu chromitého.
Shorts3Dichrómanová sopka s prímesou dusičnanu amónneho a práškového zinku. Namiesto sopky z misky vylezie iskriaci „had“.
Shorts4Jediná kvapka vody zapáli zmes horčíka a dusičnanu strieborného a tá vzplanie oslnivým bleskom. Ako funguje voda ako „zapaľovač“?
Shorts5Kúsok draslíka na vode zasyčí, rozbehne sa po hladine a vzplanie fialovým plameňom. Prečo reaguje oveľa prudšie ako sodík?
Shorts6Kúsok sodíka poskakuje medzi hexánom a vodou ako jojo a za sebou necháva ružové šmuhy. Za pohybom stoja hustota, vodík a zásada.
Shorts7Gumový medvedík vhodený do roztaveného chlorečnanu draselného zhorí s rachotom a fialovým svetlom. Ukážka, ako prudko reaguje oxidovadlo s cukrom.
Shorts8Z PVA lepidla a boraxu vyrobíme sliz, ktorý pod UV lampou žiari zelenožltou farbou. Pokus o polyméroch a fluorescencii.
Shorts9Alobal v kyseline chlorovodíkovej uvoľňuje vodík, ktorý nad bankou horí modrozelenými plamienkami. Farbu dodávajú ióny medi.
Shorts10Hrsť mydlovej peny naplnenej metánom vzplanie ohnivou guľou priamo na dlani a ruka ostane nepopálená. Tajomstvo je v mokrých rukách.
Shorts11Dva bezfarebné roztoky zmiešame a chvíľu sa nedeje nič. Potom celý roztok naraz sčernie do tmavomodra. Pokus o rýchlosti chemických reakcií.
Shorts12Kov, ktorý sa roztopí v dlani: gálium má teplotu topenia 29,76 °C, pri tuhnutí zväčšuje objem a dokáže rozrušiť hliník.
Shorts13Ružový roztok zmodrie, keď ho zohrejeme, a po ochladení opäť zružovie. Pokus ukazuje, že niektoré reakcie prebiehajú oboma smermi naraz.
Shorts14Z kôpky cukru a sódy bikarbóny vyrastá po zapálení dlhý čierny had. Poháňa ho oxid uhličitý a vodná para, ktoré nafukujú zuhoľnatený cukor.
Shorts15Rozžeravená medená špirála zavesená nad acetónom svieti ďalej, aj keď ju už nič nezohrieva. Teplo jej dodáva reakcia na jej vlastnom povrchu.
Shorts16Oceľová vlna, ktorá na vzduchu len žeravie, v banke s čistým kyslíkom vzplanie oslnivými iskrami. Kyslík nehorí, ale horenie mocne podporuje.
Shorts17Tmavé kryštáliky jódu sa po zahriatí nemenia na kvapalinu, ale rovno na fialové pary. Na studenom povrchu z nich opäť vyrastú lesklé kryštály.
Shorts18Stačí priložiť 9V batériu a oceľová vlna sa rozžeraví a začne horieť. Po zhorení je dokonca ťažšia než predtým. Prečo?
Shorts19Medená minca najprv zostriebornie a po zahriatí v plameni zozlatne. Nejde o zázrak alchymistov, ale o vznik mosadze, zliatiny medi a zinku.
Shorts20Zmes kyseliny boritej, metanolu a kyseliny sírovej horí nádherným zeleným plameňom. Za farbou stojí esterifikácia a bór.
Shorts21Biela guľôčka tiokyanatanu ortuťnatého sa po zapálení mení na dlhého čierneho hada. Klasický, no veľmi toxický pokus s rozkladom a vývojom plynov.
Video22Roztok, ktorý sám od seba pravidelne mení farbu z červenej na modrú a späť. BZ reakcia je najznámejšou oscilujúcou reakciou, chemickými hodinami.
Shorts23Nafúknutý balón sa v kvapalnom dusíku scvrkne a po vybratí sa opäť nafúkne. Ukážeme, ako extrémny chlad mení správanie plynov aj materiálov.
Shorts24Zmes chlorečnanu draselného s cukrom zhorí prudkým plameňom a prímesi solí ho zafarbia na červeno, zeleno, modro či fialovo.
Shorts25Z horiacej dichrómanovej sopky sa vynorí čierny „kraken“. Spojenie dvoch klasických rozkladných reakcií, pri ktorých plyny nafukujú pevné produkty.
Shorts26Stačí roztočiť drôtený kôš okolo misky s horiacim liehom a plameň sa vytiahne do vysokej ohnivej špirály. Ako vzniká ohnivé tornádo?
Shorts27Roztavené lítium „odtrhne“ kyslík z oxidu kremičitého a prepáli aj borosilikátové sklo. Ukážka, aké silné redukovadlo lítium je.
Shorts28Lítium pláva na vode a pokojne syčí, oveľa miernejšie ako sodík či draslík. Vzniká hydroxid lítny a vodík.
Video29Kúsok sodíka sa na vode roztopí na lesklú guľôčku a syčiac behá po hladine. Vzniká vodík a hydroxid sodný.
Shorts30Soli lítia, sodíka, draslíka, vápnika, stroncia a bária rozprášené do plameňa ho farbia na červeno, žlto, fialovo či zeleno. Prečo?
Shorts31Skalica modrá v koncentrovanej HCl zozelenie a po pridaní alobalu sa z banky valí vodík, ktorý horí zelenomodrými plameňmi.
Shorts32Medenú mincu rozpustíme v kyseline s peroxidom vodíka a po pridaní amoniaku sa v skúmavke objaví sýtomodrý tetraamínmeďnatý komplex.
Shorts33Zápalka sa zapáli bez škrtátka, stačí jej na hlavičku kvapnúť koncentrovanú kyselinu sírovú. Za všetko môže chlorečnan draselný.
Shorts34Hydroxid sodný rozpustí hliníkovú plechovku a zostane z nej len tenký plastový vak s nápojom. Každá plechovka má totiž vnútri plast.
Shorts35Kvapka tekutého kovu, ktorá sa sama rozbehne po miske: galinstan reaguje s meďnatými iónmi a zmena povrchového napätia ho poháňa ako Pac-Mana.
Shorts36Pár kvapiek tekutého gália a hliníková plechovka sa po chvíli preborí pod prstom. Ukážka krehnutia kovu tekutým kovom.
Shorts37Balón s čistým vodíkom zhorí s puknutím a ohnivou guľou, balón so zmesou vodíka a kyslíka vybuchne s ohlušujúcou ranou. Prečo je v tom taký rozdiel?
Shorts38V kvapke vody vznikne modrá zrazenina hydroxidu kobaltnatého a po kvapke kyseliny sa opäť rozpustí. Posun rovnováhy na vlastné oči.
Shorts39Dve bezfarebné soli sa stretnú v kvapke vody a vznikne žiarivo žltá trblietavá zrazenina jodidu olovnatého. Je to zlatý dážď v malom.
Shorts40V tme sa voda v Petriho miske rozžiari tajomným modrým svetlom. Luminol ukazuje, ako môže chemická reakcia svietiť bez tepla.
Shorts41Zmes nitrometánu s metanolom horí takmer bielym plameňom bez žltej žiary. Palivo si totiž nesie časť kyslíka priamo vo svojej molekule.
Shorts42Obyčajná vata horí pomaly a zanechá popol, nitrocelulózová zmizne v jedinom záblesku. Porovnáme celulózu a jej ester s kyselinou dusičnou.
Shorts43Halloweenska tekvica sa „vyreže“ sama: výbuch acetylénu vnútri vyrazí predrezané oči a ústa. Karbid vápnika a voda v efektnej úlohe.
Shorts44Tmavohnedý roztok jódu sa po pridaní vitamínu C v sekunde odfarbí. Jednoduchá a bezpečná ukážka redoxnej reakcie.
Shorts45Neviditeľný bután „vylejeme“ z kadičky do žľabu, stečie k sviečke a plameň vybehne späť hore. Ukážka hustoty plynov na vlastné oči.
Nikto neškrtne zápalkou, a predsa kôpka bieleho prášku po kvapke kyseliny vzbĺkne farebným plameňom. Ako sa dá oheň zapáliť chémiou?
Jeden roztok, jedna fľaša a v nej všetky farby dúhy od červenej po fialovú. Univerzálny indikátor ukáže, kde je kyslo a kde zásadito.
Biely cukor po naliatí kyseliny sírovej zožltne, sčernie a z kadičky sa začne dvíhať horúci čierny stĺp uhlíka. Kam zmizla voda z cukru?
Sivý zinok a žltá síra spolu roky pokojne ležia. Stačí ich zapáliť a zmes vzbĺkne zelenkavým plameňom a oblakom bieleho dymu.
Tupou stranou noža prejdeme po ruke a zostane za ním krvavá „rana“. V experimente však nie je ani kvapka krvi, len dva takmer bezfarebné roztoky.
Keď sa chce chemik pozrieť do zrkadla, musí si ho vyrobiť. Číry roztok sa v banke zmení na lesklú vrstvu čistého striebra.
Z valca sa vyvalí obrovský stĺp teplej peny, akoby si zuby čistil slon. Pena je plná kyslíka z rozkladu peroxidu vodíka.
Stačí vhodiť do banky trochu manganistanu a z hrdla sa vyvalí hustý biely oblak ako džin z rozprávky. Čo v ňom naozaj je?
Jeden nádych hélia z balóna a hlas znie ako kreslená postavička. Hlasivky pritom kmitajú úplne rovnako. Tak čo sa vlastne zmenilo?
Na papieri nič nevidno, kým ho nevystavíme fialovým parám jódu. Potom sa ukáže hnedý odtlačok prsta ako v detektívke.
Bezfarebný roztok po zatrepaní zmodrie a po chvíli státia sa znova odfarbí. A dá sa to opakovať stále dokola. Kto tu vypína farbu?
Žltý roztok po zatrepaní sčervenie a potom zozelenie. Keď ho necháme stáť, farby sa vrátia späť. Semafor, ktorý riadi kyslík.
Zmiešame dve kvapaliny a v ruke nám vznikne pružná gumená loptička, ktorá skáče. Chemická skákalka z vodného skla a liehu.
Fialový roztok v poháriku sám od seba zmodrie, zozelenie a nakoniec zožltne až zhnedne. Chameleón, ktorý mení farbu podľa oxidačného čísla mangánu.
Hodíme pár kryštálikov solí do vodného skla a o chvíľu z nich rastú modré, zelené a hnedé „rastliny“. Záhradka bez semienok aj bez slnka.
Žltý roztok a bledožltý roztok sa zmiešajú a vznikne sýto modrá farba. Tá istá chémia vie na slnku vytvoriť aj modrú fotografiu.
Tmavomodrý roztok po zahriatí s cukrom zozelenie, zožltne a nakoniec sa v ňom objaví tehlovočervená zrazenina. Klasický dôkaz redukujúcich cukrov.
Rad skúmaviek s rôznym množstvom cukru sa po zahriatí zafarbí od modrej cez zelenú a žltú až po červenú. Farba prezradí, koľko cukru roztok obsahuje.
Kúsok medi v koncentrovanej kyseline dusičnej zmizne v oblaku hnedočerveného plynu a zostane po ňom zelený roztok, ktorý po zriedení zmodrie.
Obyčajný kúsok kovovej pásky vzplanie oslnivo bielym plameňom teplejším ako 2 000 °C. Prečo sa horiaci horčík nesmie hasiť vodou?
Roztavený kov necháme pomaly chladnúť a vyrastú z neho schodovité kryštály, ktoré sa trblietajú všetkými farbami dúhy. Odkiaľ sa tie farby berú?
Medený drôt ponoríme do bezfarebného roztoku a začnú na ňom rásť trblietavé kryštáliky striebra. Roztok pritom pomaly zmodrie.
Železný a hliníkový prášok, lepidlo z dextrínu a kúsok drôtu. Vyrobíme si vlastnú prskavku a zistíme, prečo z nej lietajú iskry.
Pohár slanej vody, dve ceruzky a batéria. Na oboch tuhách začnú stúpať bublinky, ale každá strana vyrába iný plyn. Ktorý je ktorý?
Pod UV lampou sa roztok fluoresceínu rozžiari zelenožlto a výluh z kôry pagaštana tajomne namodro. Ako môže látka premeniť neviditeľné svetlo na viditeľné?
Odtlačíme kvet na kávový filter a kvapneme naň citrónovú kyselinu a jedlú sódu. Fialový odtlačok sčervenie aj zmodrie. Kvety sú prírodný indikátor!
Kôpka bieleho prášku, jediná kvapka vody a zmes sa po chvíli sama zapáli modrozeleným plameňom v oblaku bieleho dymu. Voda ako zapaľovač?
Obyčajný cukor a biely prášok zo skladu hnojív. Po zapálení zmes prudko zasyčí, horí oslnivým plameňom a zahalí všetko do hustého dymu.
Dva bezfarebné plyny sa stretnú vo vzduchu a z ničoho nič vznikne biely dym. Tak vyzerá neutralizácia bez jedinej kvapky vody.
Na vzduchu síra horí nenápadným modrým plamienkom. Stačí ju vložiť do valca s kyslíkom a rozžiari sa jasným modrofialovým svetlom.
Lyžička bieleho prášku, trocha vody a za pár sekúnd je z nich kopa nadýchaného „snehu“. Aké tajomstvo z detských plienok za tým je?
Stačí sa dotknúť číreho roztoku a v okamihu stuhne na „ľad“. Ten však nie je studený, ale teplý. Ako funguje ohrievač rúk v kapse?
Prst ponoríte do vody a vytiahnete ho úplne suchý. Stačí na hladinu posypať žltý prášok z výtrusov plavúne.
Obyčajná žltozelená vázička od babky pod UV lampou zrazu žiari jedovato zelenou farbou. Tajomstvo skrýva prímes uránu.
Pár mililitrov liehu, veľká fľaša a jedna iskra. Plameň so svišťaním vyšľahne z hrdla a fľaša sa na šnúre rozbehne ako raketa.
Betlehemské svetlo putuje z ruky do ruky, ale čo vlastne je ten malý plamienok sviečky? Tri zóny, žeravé sadze a horiace pary parafínu.
Stačí stlačiť fľašu a malý čertík poslušne klesne ku dnu. Povolíme a vyletí späť hore. Čáry? Nie, Archimedov zákon a stlačiteľný vzduch.
Ponoríme sklenenú skúmavku do oleja a pod hladinou zmizne. Bez kúziel, stačí olej s rovnakým indexom lomu, ako má sklo.
Jeden predmet, tri svetlá a zrazu vrhá žltý, azúrový a purpurový tieň. Prečo nie je tieň čierny?
Od stlačenia spúšte po vyvolaný negatív: ako svetlo, bromid strieborný a pár roztokov vytvoria čiernobiely obraz.
Ukážem ich vašim žiakom ako súčasť vedeckej show.