teória
Prečo majú prvky v skupinách podobné vlastnosti?
Podobné chemické správanie prvkov v rovnakom stĺpci (skupine) nie je náhoda. Vyplýva priamo z elektrónovej konfigurácie ich valenčnej vrstvy. Prvky v jednej skupine majú totiž tzv. izoelektrónovú konfiguráciu vonkajších vrstiev.
To znamená, že hoci majú tieto atómy rozdielny celkový počet elektrónov, ich najvyššia energetická hladina je obsadená identicky. Práve valenčné elektróny sú zodpovedné za vytváranie chemických väzieb, preto atómy s rovnakým počtom valenčných elektrónov reagujú podobným spôsobom.
Pravidlá pre určenie počtu valenčných elektrónov
U prvkov hlavných skupín (značených I.A až VIII.A alebo 1, 2 a 13 až 18) platí jednoduché pravidlo: počet valenčných elektrónov sa rovná číslu skupiny.
-
1. skupina (I.A): 1 valenčný elektrón
-
2. skupina (II.A): 2 valenčné elektróny
-
13. – 18. skupina: počet elektrónov zodpovedá jednotkám v čísle skupiny (napr. 15. skupina má 5 valenčných elektrónov).
Rozdelenie prvkov podľa orbitálov
Umiestnenie prvku v periodickej tabuľke presne určuje, v ktorých orbitáloch sa nachádzajú jeho valenčné elektróny:
-
s-prvky: Valenčné elektróny sú len v orbitáloch s (1. a 2. skupina + hélium).
-
p-prvky: Valenčné elektróny sú v orbitáloch s a p (13. až 18. skupina, bez hélia).
-
d-prvky (prechodné prvky): Valenčné elektróny sú v orbitáloch s a d (3. až 12. skupina).
-
f-prvky (lantanoidy a aktinoidy): Valenčné elektróny obsadzujú orbitály s, d a f.
Rozdelenie na hlavné (A) a vedľajšie (B) skupiny súvisí s tým, ako blízko majú atómy ku konfigurácii najbližšieho vzácneho plynu:
- Prvky hlavných skupín majú buď o 1 až 2 elektróny viac než predchádzajúci vzácny plyn, alebo im do konfigurácie nasledujúceho vzácneho plynu chýba maximálne 6 elektrónov.