Zliatiny mince

Zliatina je zmes dvoch alebo viacerých kovov (niekedy aj kovu s nekovom), ktorá má kovové vlastnosti. Atómy jednotlivých prvkov sa v nej navzájom premiešajú. Výsledný materiál býva často tvrdší, odolnejší alebo inak sfarbený ako čisté kovy, z ktorých vznikol. Viac o zliatinách sa dozviete v lekcii Zliatiny.

Známe zliatiny medi sú:

Zliatina	Zložky	Farba
mosadz	meď + zinok	zlatistá až žltá
bronz	meď + cín	hnedozlatá

V tomto pokuse vyrobíme mosadz priamo na povrchu medenej mince.

Keď zinok zahrievame v koncentrovanom roztoku hydroxidu sodného, pomaly sa rozpúšťa. Zinok je totiž amfotérny kov – reaguje s kyselinami aj so silnými zásadami. Vzniká rozpustný zinočnatan sodný a uvoľňuje sa vodík:

$$\text{Zn}(s) + 2\,\text{NaOH}(aq) + 2\,\text{H}_2\text{O}(l) \rightarrow \text{Na}_2[\text{Zn(OH)}_4](aq) + \text{H}_2(g)$$

Ak do roztoku vložíme medenú mincu tak, aby sa dotýkala kovového zinku, na jej povrchu sa začne vylučovať tenká vrstva kovového zinku. Meď a zinok, ktoré sa dotýkajú v roztoku, vytvoria malý galvanický článok a zinok sa vylučuje na medi. Minca tak za niekoľko minút zmení farbu z medenej na striebristú. Je to podobný princíp ako pri pokovovaní kovových predmetov.

Pri zahriatí v plameni sa atómy zinku z povrchovej vrstvy začnú premiešavať s atómami medi pod nimi – prebieha difúzia. Na povrchu mince tak vznikne tenká vrstva mosadze, ktorá má typickú zlatistú farbu.

Minca však zostáva medená – zlatá je len jej povrchová vrstva. Nejde teda o premenu medi na zlato, o ktorú sa márne pokúšali alchymisti, ale o vznik zliatiny. Chemický prvok sa chemickou reakciou nedá premeniť na iný.