Plast v plechovke

Každá hliníková plechovka od nápoja obsahuje na vnútornej strane tenkú plastovú (polymérovú) ochrannú vrstvu. Slúži ako bariéra, ktorá zabraňuje priamemu kontaktu nápoja s hliníkovým kovom a chráni nápoj pred reakciou s hliníkom. Mnohé nápoje sú totiž kyslé – bez tejto vrstvy by hliník postupne rozpúšťali a nápoj by menil chuť.

Zvonka je plechovka natretá farbou a lakom. Pod nimi, ako aj všade, kde sa hliník dotýka vzduchu, je ešte tenká vrstvička oxidu hlinitého ($\text{Al}_2\text{O}_3$), ktorá kov chráni pred koróziou.

Hliník je amfotérny kov, čo znamená, že reaguje so silnými kyselinami (napr. $\text{HCl}$) aj so silnými zásadami (napr. $\text{NaOH}$). Amfotérny je aj jeho oxid, preto ho hydroxid sodný najprv rozpustí a potom sa dostane k samotnému kovu.

Silná zásada, ako je hydroxid sodný, reaguje s hliníkovým obalom za vzniku hlinitanu sodného (tetrahydroxidohlinitanu sodného) a búrlivého vývinu plynného vodíka:

$$2\,\text{Al}(s) + 2\,\text{NaOH}(aq) + 6\,\text{H}_2\text{O}(l) \rightarrow 2\,\text{Na}[\text{Al(OH)}_4](aq) + 3\,\text{H}_2(g)$$

S kyselinou chlorovodíkovou reaguje hliník podobne – vzniká chlorid hlinitý a tiež vodík:

$$2\,\text{Al}(s) + 6\,\text{HCl}(aq) \rightarrow 2\,\text{AlCl}_3(aq) + 3\,\text{H}_2(g)$$

Túto reakciu a horenie vzniknutého vodíka môžete vidieť v pokuse Tancujúce plamene. O vlastnostiach vodíka sa dočítate v lekcii Vodík.

Hliník sa v reakcii oxiduje (z oxidačného čísla 0 na +III) a vodík z vody sa redukuje (z +I na 0). Polymérová vrstva nemá čo „ponúknuť“ – voči hydroxidu je inertná (nereaguje s ním), preto ostane neporušená, zatiaľ čo kovový vonkajšok sa úplne rozpustí. Zostane priehľadný plastový vak v tvare plechovky, v ktorom je stále celý nápoj.

Hliník sa dá z plechovky „odstrániť“ aj bez chemickej reakcie – gálium ho úplne oslabí prenikaním medzi kryštálové zrná, ako uvidíte v pokuse Ako si chemik otvára plechovku.