Dichrómanová sopka + zinok

Základom je rovnaká reakcia ako pri pokuse Dichrómanová sopka. Dichróman amónny so vzorcom (NH₄)₂Cr₂O₇ je oranžová kryštalická látka, ktorá sa pôsobením tepla (termicky) rozkladá na menej toxický zelený oxid chromitý Cr₂O₃:

$$(\text{NH}_4)_2\text{Cr}_2\text{O}_7(s) \rightarrow \text{Cr}_2\text{O}_3(s) + \text{N}_2(g) + 4\,\text{H}_2\text{O}(g)$$

Ide o exotermickú reakciu – produkuje teplo. Zlúčenina sa rozkladá na menšie molekuly a N₂ a H₂O vznikajú vo forme plynov, ktoré nadvihnú vznikajúci Cr₂O₃. Preto vyzerá, že oxidu chromitého je väčšie množstvo ako pôvodného (NH₄)₂Cr₂O₇.

Dusičnan amónny NH₄NO₃ je oxidovadlo a práškový zinok je dobré redukovadlo (palivo). Keď ich teplo z rozkladu dichrómanu dostatočne zahreje, zinok sa oxiduje na oxid zinočnatý:

$$\text{Zn}(s) + \text{NH}_4\text{NO}_3(s) \rightarrow \text{ZnO}(s) + \text{N}_2(g) + 2\,\text{H}_2\text{O}(g)$$

Aj táto reakcia je silno exotermická a opäť pri nej vznikajú plyny. Zmes preto horí prudšie ako samotný dichróman a vzniká jej viac objemného produktu. Ak pridáme práškový zinok, vzniká „had“ namiesto sopky – pevné oxidy sú vytláčané unikajúcimi plynmi a vytvárajú predĺžený útvar.

V zmesi prebiehajú dve redoxné reakcie naraz. Pomôže prehľad oxidačných čísel:

Prvok	Pred reakciou	Po reakcii	Čo sa s ním deje
chróm (Cr)	+VI v (NH4)2Cr2O7	+III v Cr2O3	redukuje sa
zinok (Zn)	0 v Zn	+II v ZnO	oxiduje sa
dusík v NO3−	+V	0 v N2	redukuje sa
dusík v NH4+	−III	0 v N2	oxiduje sa

Zaujímavé je, že dusík v dusičnane amónnom sa raz oxiduje a raz redukuje – oba atómy dusíka skončia ako molekula N₂ s oxidačným číslom 0. Podobnú kombináciu oxidovadla a paliva nájdete aj pri pokuse Bengálsky plameň.