teória
Čo je limitný reaktant?
Ako prvé odporúčam prejsť tému výpočty z chemickej rovnice.
Limitný reaktant je látka, ktorá sa v chemickej reakcii spotrebuje ako prvá a tým určuje maximálne možné množstvo produktu. Keď sa minie, reakcia sa zastaví, aj keď druhý reaktant je ešte v prebytku.
V skutočnosti:
- reagujúce látky zriedka bývajú v ideálnom mólovom pomere podľa rovnice,
- jedna z nich býva v nadbytku,
- druhá sa minie skôr → tá obmedzí reakciu.
teória
Ako zistiť, ktorý reaktant je limitný
Krok 1: Vyčísli chemickú rovnicu. Bez vyčíslenej rovnice to nemá zmysel.
Krok 2: Prepočítaj všetky dané hmotnosti a objemy na látkové množstvo. Vždy si vypočítaj látkové množstvo – potom máš vyhrané:
Krok 3: Porovnaj skutočný mólový pomer so stechiometrickým. Použi koeficienty v rovnici: zober jednu látku a vypočítaj, koľko mólov druhej by bolo potrebných.
Krok 4: Látka, ktorá nestačí pokryť potrebu, je limitný reaktant. Z nej potom počítame množstvo produktu.
teória
Ukážka: výroba amoniaku
Na 1 mol dusíka treba 3 moly vodíka. Nech reagujú 2 moly dusíka a 4 moly vodíka. Koľko H2 je potrebné pre 2 mol N2?
Máme však len 4 mol → H2 je limitný reaktant. Množstvo produktu počítame z neho, pomocou pomeru :
teória
Ktorá látka ostáva v nadbytku?
- Zistíme, koľko mólov látky v nadbytku sa spotrebuje.
- Odpočítame to od skutočného množstva.
V našom príklade sa zo 4 mol H2 spotrebuje mol N2, takže mol N2 zostane nezreagovaných. Keby sme naopak mali 10 mol H2 (potrebných je len 6 mol), zostali by 4 mol H2 v nadbytku a limitný by bol dusík.
teória
Prečo to musíme vedieť?
- limitný reaktant určuje teoretický výťažok produktu,
- dovoľuje predpovedať spotrebu surovín,
- je kľúčový pri plánovaní výroby v priemysle,
- vysvetľuje, prečo niektoré reakcie neprebehnú úplne.
Najčastejšie chyby žiakov:
- porovnávanie hmotností namiesto mólov (reakcie prebiehajú v móloch!),
- zabudnutý prevod ml → dm³,
- zle prečítaný mólový pomer z rovnice,
- výpočet produktu z látky, ktorá je v nadbytku, namiesto z limitného reaktantu.
vyskúšaj si
Precvičenie
Príklad 1
Pri spaľovaní reaguje 5,0 g vodíka (H2) a 32,0 g kyslíka (O2). Ktorá látka je limitný reaktant a koľko gramov vody vznikne?
Riešenie
Rovnica:
- Látkové množstvá (, ):
-
Porovnanie: na 1,0 mol O2 potrebujeme mol H2. Máme 2,5 mol H2, teda vodíka je viac, než treba → kyslík je limitný reaktant.
-
Voda z limitného reaktantu (pomer ):
Limitný reaktant je kyslík a vznikne 36 g vody.
Príklad 2
Za rovnakých podmienok reaguje 10,0 dm³ dusíka (N2) a 20,0 dm³ vodíka (H2). Ktorý plyn je limitný reaktant a aký objem amoniaku (NH3) vznikne?
Riešenie
Rovnica:
Pri rovnakej teplote a tlaku sú objemy plynov priamo úmerné látkovým množstvám, preto môžeme s objemami pracovať ako s mólmi.
-
Na 10 dm³ N2 by sme potrebovali dm³ H2. Máme len 20 dm³ → limitný reaktant je H2.
-
Objem NH3 (pomer ):
Limitný reaktant je vodík a vznikne približne 13,3 dm³ NH3.
Príklad 3
Reaguje 5,4 g hliníka (Al) a 6,0 g chlóru (Cl2). Urči limitný reaktant a koľko gramov chloridu hlinitého (AlCl3) vznikne.
Riešenie
Rovnica:
- Látkové množstvá (, ):
-
Na 0,20 mol Al by sme potrebovali mol Cl2. Máme len 0,0845 mol → chlór je limitný reaktant.
-
AlCl3 z limitného reaktantu (pomer ):
Limitný reaktant je chlór a vznikne 7,5 g AlCl3.
Príklad 4
Do reakcie vstupuje 0,50 mol železa (Fe) a 0,40 mol kyslíka (O2). Ktorá látka je limitný reaktant a koľko mólov oxidu železitého (Fe2O3) vznikne?
Riešenie
Rovnica:
-
Na 0,50 mol Fe potrebujeme mol O2. Máme 0,40 mol O2 – kyslíka je trochu viac, než treba → Fe je limitný reaktant.
Kontrola: na všetkých 0,40 mol O2 by sa spotrebovalo mol Fe, máme však len 0,50 mol – železo naozaj nestačí.
-
Fe2O3 z limitného reaktantu (pomer ):
Limitný reaktant je železo a vznikne 0,25 mol Fe2O3.